Dosluhujúci šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker kritizoval v piatok "nie príliš transparentný" spôsob výberu svojej nástupkyne, ktorou by sa podľa lídrov EÚ mala stať nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyenová. Informovala o tom agentúra Reuters.

Junckerovi sa nepáči skutočnosť, že sa pri výbere nového šéfa EK nedodržal princíp takzvaných špicenkandidátov, na základe ktorého bol v roku 2014 zvolený aj on sám.

Nemeckú političku von der Leyenovú nominovali v utorok do funkcie ako kompromisnú kandidátku lídri krajín EÚ po tom, ako na tento post odmietli špicenkandidátov, teda volebných lídrov hlavných európskych politických táborov.



O tom, či sa Ursula von der Leyenová skutočne stane šéfkou exekutívy EÚ, rozhodnú 15. júla poslanci Európskeho parlamentu. Mnohí z sa pritom stavajú k  nominácii von der Leyenovej kriticky.

"Proces (výberu) nebol veľmi transparentný," povedal Juncker v piatok na tlačovej konferencii v Helsinkách, kam pricestoval vo štvrtok spoločne s eurokomisármi pri príležitosti začiatku polročného predsedníctva Fínska v Rade Európskej únie. Týmito slovami reagoval novinársku otázku týkajúcu sa výberu nového predsedu EK.



Juncker porovnal súčasnú situáciu s obdobím spred piatich rokov, keď lídri EÚ vybrali do čela komisie jeho. Podľa neho išlo vtedy o veľmi transparentné rozhodnutie, keďže on sám kandidoval v eurovoľbách v roku 2014 ako špicenkandidát Európskej ľudovej strany.

"Žiaľ, nestala sa z toho tradícia. Ja som bol prvým aj posledným špicenkandidátom," vyhlásil Juncker podľa agentúry Reuters. Ursula von der Leyenová nielenže nepatrila medzi špicenkandidátov, ale vo voľbách do EP z mája 2019 vôbec nekandidovala.

Členovia EK sa v piatok v Helsinkách stretli s ministrami fínskej vlády a Juncker absolvoval rozhovory s jej predsedom Anttim Rinnem. Súčasťou piatkového programu aj obed podávaný fínskym prezidentom Saulim Niinistöm. Návštevu delegácia EK ukončí popoludní vo fínskom parlamente

Juncker v Helsinkách vyjadril ohľadne začínajúceho sa fínskeho predsedníctva optimizmus. Fínsko je podľa neho "pragmatickou, realistickou a rozvážnou" krajinou a práve tieto vlastnosti bude podľa neho EÚ potrebovať v priebehu nasledujúcich mesiacov, uviedla agentúra DPA.

Medzi priority fínskeho predsedníctva patrí boj proti klimatickým zmenám, dohoda na novom dlhodobom rozpočte EÚ. Fínsko tiež podporuje snahy o to, aby bolo čerpanie prostriedkov z eurofondov podmienené dodržiavaním pravidiel právneho štátu.