Komentár Eduarda Chmelára: Diplomacia Karpatského typu
04 | 07 | 2019 I Eduard Chmelár

Znie to ako vtip. Maroš Šefčovič sa najprv vzdal kandidatúry socialistickej skupiny na predsedu Európskej komisie v prospech Fransa Timmermansa, aby ho neskôr Slovensko nepodporilo v prospech záujmov konzervatívno-nacionalistického Poľska a Maďarska, a za túto zradu socialistov nezískalo napokon vôbec nič.


Opakujem, vôbec nič, pretože sa hralo o najvyššie posty v EÚ a v tejto hre obišla celá stredná Európa naprázdno. Utešovanie sa, že Maroš Šefčovič je kandidátom Visegrádskej štvorky na post podpredsedu Európskej komisie, je vychvaľovaním šťuky, ktorá ešte pláva v rybníku, pretože obsadenie tejto funkcie je v plnej kompetencii novej predsedníčky Európskej komisie a krajiny V4 na to nemajú nijaký vplyv. V tomto kole sa totiž Šefčovič neuchádzal o funkciu podpredsedu EK, ale o post šéfa európskej diplomacie. A túto prehru označil premiér Pellegrini za úspech a s úsmevom hollywoodskeho herca vyjadril s týmto fiaskom spokojnosť. S dobrým pocitom, že sme zložili fantómového nepriateľa strednej Európy Timmermansa a na post predsedu Európskej rady podporili belgického premiéra, ktorý navrhoval vykopnúť krajiny V4 zo Schengenu... Bravo.


Je veľa dôvodov na to, aby nás fraška, ktorá sa odohrala v Bruseli, mala znepokojovať. Oni nám vlastne odkázali toto: „Milí európski voliči! Je úplne jedno, že vyše 200 miliónov z vás volilo v eurovoľbách. My tú vašu hru na demokraciu nerešpektujeme, cirkus sa skončil, vašich spitzenkandidátov si nechajte, a o tom, kto získa najdôležitejšie posty, rozhodne za vás bez vás 28 ľudí za zatvorenými dverami. No, 28... aby sme neklamali, rozhodnú o tom dvaja, nanajvýš traja, ale vyvinú na ostatných taký tlak, že na konci aj zabudnú, ako sa volajú.“

Druhý dôvod, prečo sme prehrali, spočíva v ilúzii, že ak sa budeme držať Visegrádskej štvorky, dosiahneme pre Slovensko viac ako keď budeme hlasovať podľa politických frakcií. Visegrádska štvorka je mŕtvy projekt. Bol užitočný pri vstupe do EÚ, ale dnes nás brzdí. Z času na čas niekto začne zdôrazňovať okrajové úspechy, ale väčšina ľudí si nevšimne, že Poľsko hlasuje vo väčšine prípadov proti záujmom strednej Európy a vôbec ho to nezaujíma. My však Varšavu vždy podržíme, aj keď nás ťahá dolu.

Väčšina slovenských voličov nemá potuchy, kto je to Frans Timmermans. Žiaľ, týmto ľuďom stačia zaklínadlá typu „je to Sorosov človek“ (hovorca maďarskej vlády) či „vyjadruje sa negatívne k nášmu regiónu“ (český premiér Babiš). Poďme si rozobrať, čo to znamená. Timmermans viackrát vyjadril pochopenie pre ľudí utekajúcich pred vojnou, ale prísne rozlišuje medzi utečencami a migrantmi, a bol to on, kto presadil dohodu s Tureckom, vďaka ktorej sa migračná vlna z tohto smeru zastavila. Fáma, že nemá rád strednú Európu, je čistý blud. O našich národoch sa vyjadroval vždy s najvyššou úctou, akú od nemeckých či francúzskych politikov počujeme len málokedy, ak vôbec. České postoje obhajoval napríklad takto: „Česká republika je srdcom Európy. Je potrebné si uvedomiť, že z projektu, ako je Európska únia, nemožno len tak odobrať srdce. Som oveľa starší ako vy a stále si živo pamätám, aké to bolo, keď Európa bola rozdelená a k tomuto sa nechcem vrátiť.“ Poliakom zasa odkázal: „Nedoceňujete svoj národ. Poliaci milujú svoju slobodu. Veľká väčšina si želá, aby bolo Poľsko plnoprávnym členom EÚ. Mnoho Poliakov obetovalo svoje životy v záujme slobody tejto krajiny. Pochybujem, že kedykoľvek v dejinách malo Poľsko toľko slobody ako teraz. Ceňte si to a nepremárnite. Sloboda je príliš dôležitá.“

Vidíte tu niekde čo i len náznakom potvrdenie Babišových slov, že „tento člověk bývalé východní Evropě moc nefandí“? V čom je teda problém? No jednoducho v tom, že Timmermans ostro kritizuje Babišov konflikt záujmov a ako podpredseda Európskej komisie (zdôrazňujem) PRE DODRŽIAVANIE VLÁDY PRÁVA sa kriticky vyjadruje k stavu právneho štátu v Poľsku a Maďarsku. A čuduj sa svete, kým prieskumy verejnej mienky ukazujú, že väčšina Poliakov akceptuje úlohu, ktorú Európska komisia zohráva v súčasnom spore s poľskou vládou, naša vláda podporuje poľskú vládu, nie poľský ľud. A prepytujem sociálnodemokratický premiér odmietne socialistu Timmermansa za to, že robí, čo má v náplni práce, že chráni európske hodnoty a vládu práva. V Maďarsku zasa Orbánova vláda obviňuje Timmermansa z úplných absurdít. Vraj rozdáva pasy a humanitné víza utečencom. Vyznelo by to ako scénka z Monty Pythona, keby to nebolo také vážne, pretože tieto právomoci sú vo výlučných rukách členských štátov. Lenže bohužiaľ, neinformovaní ľudia sú schopní veriť takým kravinám, že vo vzťahu k pravde predstavujú nejaký paralelný vesmír, kde sa dá vari len pokrčiť plecami, lebo reagovať na každú hlúposť vás iba oberá o energiu.

Čo ma však pobúrilo najviac, bol postoj predsedu strany Smer-sociálna demokracia Roberta Fica k holandskému podpredsedovi Strany európskych socialistov Fransovi Timmermansovi. „Napriek tomu, že som socialista, tak mám tiež obrovský problém s tým pánom, ktorý kandiduje za šéfa Európskej komisie. Ten s ľavicou a so socializmom nemá nič spoločné, ten úplne inak vníma veci ako my a som rád, že V4 mala k nemu také výhrady, aké mala.“ Frans Timmermans je však rozhodne väčší a principiálnejší socialista ako Robert Fico a za päť rokov v Európskej komisii navrhol radikálnejšie ľavicové opatrenia v ekonomike a sociálnej oblasti ako Smer-SD za celú svoju kariéru. Vlastne, Robert Fico v skutočnosti žiadnym socialistom nie je.

Pripomeňme si úplne polopatisticky, že to bol Robert Fico, ktorý v mene svojej strany stiahol podporu Maroša Šefčoviča v prospech Fransa Timmermansa a teraz svojim európskym súdruhom odkazuje, že to nemyslel vážne. Ale najmä si povedzme, že Timmermans presadzoval mnohé odvážne sociálne návrhy, na aké si Smer-SD ani zďaleka netrúfol, ak na nich vôbec myslel. Napríklad v roku 2016 nastolil Frans Timmermans víziu, aby všetci ľudia na rovnakých pozíciách v rovnakých firmách dostávali rovnakú mzdu – teda aby slovenský robotník vo Volkswagene nebol horšie platený ako nemecký. Najviac mu vtedy oponoval Richard Sulík v rakúskej televízii, ktorý sa šokovaného Timmermansa prostoducho spýtal, že načo, nech to nechá na voľný trh... „To je socializmus!“ vykríkol Sulík. „Ak je toto socializmus, tak sa k nemu hrdo hlásim,“ odvetil s úsmevom Timmermans. Myslíte si, že sa „socialista“ Fico zastal socialistu Timmermansa? Nie. Timmermans tiež dlhodobo presadzuje zdanenie internetových gigantov, snaží sa o zavedenie európskej minimálnej mzdy, je vášnivým bojovníkom za ochranu klímy a jedným z iniciátorov zavedenia uhlíkovej neutrality do roku 2050. Je zástancom väčšej európskej nezávislosti a prístup amerického prezidenta Trumpa viackrát ostro odsúdil a označil za „idiotstvo“.

A teraz si porovnajte, komu sme dali prednosť. Nová predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová je označovaná za najslabšiu členku nemeckej vlády. Jej nominácia pripomína maniere komunistického politbyra, ktoré neschopných politikov vykoplo vždy smerom nahor. Angela Merkelová ju presadila napriek tomu, že ju doma nikto nechce: nielen koaličná SPD a bavorská CSU, ale ani opozičná Ľavica a Alternatíva pre Nemecko, ktorá vo svojom vyhlásení dokonca ironicky uviedla, že „všetky poradné firmy v Európe ronia slzy radosti“. Tým narážala na korupčnú aféru, keď vyšlo najavo, že kresťanskodemokratická ministerka obrany von der Leyenová platila externým poradcom nekresťanské odmeny – prípad, ktorým sa zaoberá vyšetrovací výbor nemeckého parlamentu. Patrí medzi najradikálnejších podporovateľov zvyšovania zbrojenia a bola najaktívnejšia pri presadení bojovej skupiny NATO v Litve. A pri čom už úplne zastáva rozum – že práve Fico s Orbánom, Babišom a Kaczyńskim oslavujú nástup ženy, ktorá je vari najsilnejším zástancom federalizovaných Spojených štátov európskych v bruselskej nomenklatúre a napokon – aj ona kritizovala politiku Budapešti voči migrantom.

Nie, Frans Timmermans rozhodne nie je môj obľúbený politik, v mnohých veciach s ním nesúhlasím, ale je to stále jeden z najzaujímavejších európskych politikov, ktorí ešte dokážu tvorivo rozvíjať súčasnú šedú realitu, o čom svedčí aj tento rozhovor: https://euractiv.sk/…/timmermans-europsky-projekt-moze-zly…/

Namiesto toho európski lídri oklamali voličov, obišli demokratický proces a vyniesli na čelo nevýraznú ženu, ktorá všetkým najmenej vadila. Energia, ktorú do procesu jej výberu vložili premiéri Visegrádskej štvorky, rozhodne nestála za tú námahu. Nemáme z toho vôbec nič, a to, že sa pripútavame k autoritatívnym vládcom v Poľsku a Maďarsku namiesto toho, aby sme pochopili, že moc v EÚ sa vykonáva v politických frakciách, nie v personálnych úniách, je proste žalostné. Naučili sme sa blokovať, nič pozitívne neprinášať a vytrucovať si zanedbateľné ústupky. Ale to je zničujúca politika. Slovenská diplomacia by mala prehodnotiť taktiku, ktorá nám nič neprináša. Lebo kým sociálna demokracia karpatského typu vytláča ľavicu často až do asociálneho konzervativizmu, diplomacia karpatského typu vytláča Slovensko z európskeho spolurozhodovania do pozície, ktorá je taká nezávislá, že od nej nezávisí vôbec nič.