Staroveká hra, ktorá sa našla v hrobke germánskeho kniežaťa v Poprade, je len jednou z dvoch zachovaných doskových hier z obdobia antiky na celom svete. Skonštatoval to po jej výskume najväčší európsky odborník na historické hry Ulrich Schädler, riaditeľ Múzea hier vo Švajčiarsku.

„Schädler a jeho spolupracovníci zistili, že na celom svete sú zachované len dve doskové hry z antiky. Jedna sa našla v Egypte vo fajumskej oáze a druhá je z Popradu, žiadne iné z celej antiky nie sú,“ povedal zástupca riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre Karol Pieta, ktorý viedol výskum hrobky v Poprade. Ako dodal, hry takéhoto typu sa našli v gréckych a rímskych chrámoch na podlahách alebo v uliciach antických miest, kde boli vyryté do kamennej dlažby, ale doskové prenosné hry sa zachovali len dve.

Hra stará vyše 1 600 rokov má políčka na spôsob šachovnice, na ktorých sa hralo s tmavozelenými a bielymi hracími kameňmi dvoch rozmerov. Zachovalo sa ich len šesť kusov, keďže hrobka bola v minulosti vykradnutá a koľko bolo týchto kamienkov tak už nie je známe. Vyrobené sú zo sýrskeho skla. „Sýria bola spolu s Egyptom dlhodobo veľkým strediskom výroby antického skla,“ povedal Pieta.

Na doske s rozmermi 17 krát 15 centimetrov sa hra zrejme hrala na spôsob dámy. Presný herný postup sa však nepodarilo zistiť, existujú len hypotézy. „Hry sa veľmi často menili, tak ako aj dnes. Je pravdepodobné, že s tou istou hracou doskou a kameňmi sa dalo hrať viacero hier,“ hovorí Pieta, ktorý sa nedávno zúčastnil na medzinárodnej konferencii v švajčiarskom Fribourgu, kde sa stretli odborníci na historické hry.

Na naše územie sa hra dostala z Rímskej ríše. Podľa Ulricha Schädlera je vynikajúcim objavom a príspevkom k dejinám hier v Európe. „Je to najlepšie zachovaná antická drevená dosková hra, aká sa kedy našla severne od Stredozemného mora. Spolu s rímskymi sklenenými hracími kameňmi to bol evidentne prestížny predmet, ktorý dokumentuje kontakty zomrelého s rímskym svetom,“ uviedol Schädler.

Hrobku „slovenského Tutanchamona“ z roku 375 nášho letopočtu náhodne objavili v roku 2006 v priemyselnom parku v Poprade-Matejovciach. Hrobová komora imitujúca drevený dom predstavuje celosvetový unikát. Našlo sa tam napríklad lôžko z tisového dreva zdobené striebornými kovaniami, stôl či drevené máry, na ktorých bol nebožtík uložený.

Nálezy už boli verejnosti predstavené na výstave v Podtatranskom múzeu v Poprade, teraz sa pripravuje stála expozícia tohto významného nálezu. „Do tlače sa pripravuje štvorzväzková odborná publikácia, ktorá zahŕňa všetky výsledky výskumov vedeckých pracovníkov z ôsmich štátov, ktorí sa podieľajú na výskume hrobky v Poprade,“ doplnil Pieta.

Nálezy z kniežacej hrobky skúmali vedci zo Slovenska, Nemecka, Česka, Dánska, Maďarska, Belgicka, Anglicka a Švajčiarska.