Veková kategória ľudí nad 40 rokov, no častejšie starších ako 50 rokov, dostáva výpovede zo zamestnania, kde títo ľudia väčšinou dlhodobo pôsobili. Ich ďalšie uplatnenie sa na trhu práce je čoraz komplikovanejšie.

"Ak príde človek o prácu a nechce, aby ho to 'položilo na lopatky', bez ohľadu na vek by mal zostať aktívny aspoň vo vzťahu k hľadaniu práce. Hovoríme, že hľadanie práce je 'práca' v období, keď zamestnanie nemám," uviedla to pre TASR prezidentka Slovenskej komory psychológov (SKP) Eva Klimová.

Dôležitú úlohu v spomenutých situáciách zohrávajú pracovní psychológovia. "Najdôležitejšou úlohou pracovného psychológa je pozrieť sa na schopnosti, zručnosti, znalosti, potenciál človeka, objaviť možnosti, o ktorých nevedel, a nájsť oblasti, ktoré by pomohli rozšíriť možnosti zamestnania. To robíme v prípade, ak šanca, že by si takýto človek našiel prácu vo svojom doterajšom odbore, je malá," približuje prezidentka SKP.



Negatívny dosah na psychickú pohodu má podľa Klimovej dlhodobá sebaľútosť, uzatváranie sa, "vyplakávanie" pred kamarátmi a sťažovanie sa na všetkých, ktorí situáciu človeka spôsobili. "Nevhodné je i stále si opakovať, že človek je starý a určite si prácu nenájde, a zotrvávať v tomto presvedčení," vysvetlila ďalej Klimová.

Za podstatnú v tomto smere sa považuje podpora vnútorných zdrojov človeka prostredníctvom poradenstva, terapie, koučingu, zážitkových metód a podobne. To je často používané, najmä ak sa človeku dlhšie nedarí nájsť prácu.

"Ak chceme človeka udržať v energii, pokiaľ možno dobrom vnútornom naladení, tak potrebuje nestratiť vieru v seba a svoje schopnosti, potrebujeme s ním pracovať vo viacerých rovinách. Povzbudením je často i to, že psychológ alebo poradca je pre takéhoto človeka 'zónou bezpečia', kde môže otvorene pomenovávať veci. To nejde často inde," uzavrela Klimová.