Rôzne formy pozemského života si už dávno našli svoju cestu aj na palubu Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Nikto ale nevedel, že by dokázala prežiť 200 krát viac kozmického žiarenia, ako ktorákoľvek ľudská bytosť.
Niekedy sa plesne javia ako všadeprítomné a Medzinárodná vesmírna stanica nie je výnimkou. Niektoré plesne sa počas experimentov cielene pestujú astronautmi, zatiaľ čo iné sa objavujú prirodzene.
Dva najčastejšie sa vyskytujúce druhy plesní na palube ISS sú huby Pennicillium, ktoré sa používajú na výrobu penicilínu a Aspergillus (čierna pleseň). Nový výskum mikrobiologičky Marty Cortesaovej z Nemeckého leteckého a kozmického centra v Kolíne ukazuje, že oba tieto mikroorganizmy môžu prežiť až šialené dávky žiarenia, ktoré by ľahko zabili ktoréhokoľvek človeka.
Pomocou “bombardovania” plesne röntgenovými lúčmi a vysokofrekvenčným ultrafialovým svetlom v laboratórnych podmienkach, došla Marta k týmto zarážajúcim zisteniam. Samotné žiarenie sa meria v škále sivých odtieňov röntgenových jednotiek, opisujúcou koľko žiarenia símač absorbuje. Čokoľvek nad polovicou škály šedej farby spôsobuje už chorobu z ožiarenia, päť jednotiek plnej sivej farby je pre ľudí už smrteľné. Pleseň však prežila röntgenové žiarenie vo výške až 1000 týchto röntgenových jednotiek.
„Teraz vieme, že plesne dokážu odolávať žiareniu omnoho viac, než sme si mysleli a že ich musíme brať do úvahy aj pri komplexnom čistení kozmických lodí, a to rovnako vo vnútri i zvonku,“ povedal Cortesao pred tým ako predložil svoju astrobiologickú správu.
Dobrou správou je, že budúci vesmírni cestovatelia môžu počas dlhých misií využiť bunky plesní odolných voči kozmickému žiareniu aj na výrobu dôležitých látok, ako sú antibiotiká a vitamíny.
Plesne ako je Aspergillus, môžu predstavovať hrozbu pre zdravie astronautov, čo môže spôsobiť rôzne ochorenia pľúc, najmä ak je oslabený imunitný systém. Okrem toho, odolné spóry plesní zo Zeme môžu kontaminovať celé planéty a mesiace v našej slnečnej sústave pri návštevách kozmických lodí.
Napríklad 180-dňový výlet na Mars vystavuje kozmickú loď a všetko na palube dávke približne 0,7 sivej, takže sa očakáva, že spory Aspergillus „prežijú“ takúto cestu. Aby sme sa však vyhli náhodnému osídleniu iných planét pozemskými plesňami, vyzýva Marta Cortesaová na dôkladnú revíziu budúcej politiky „planetárnej ochrany“.