Washington by mohol spustiť menovú vojnu v priebehu „dvoch až troch rokov“, a náhle posunie obchodnú vojnu s Čínou, povedal Christian Gattiker, vedúci výskumu skupiny Julius Baer Group.

Gattiker sa domnieva, že americký Federálny rezervný systém je podnecovaný tlakom z Bieleho domu ku politike, ktorá by mohla ovplyvniť budúcnosť dolára.

"Fed sa otočil o 180 stupňov a prepol na autopilota. Sprísňuje režim na znižovanie sadzieb a uvoľňovanie menovej politiky, takže si myslím, že je na nich vyvýjaný určitý tlak," povedal Gattiker.

Odborný stratég dodal, že súčasné geopolitické prostredie vytvára pre Fed nové ciele, vrátane udržiavania „riadneho ekonomického prostredia. S novým mandátom je [Fed] oprávnený vzdať sa tohto tlaku, dokonca aj vo väčšej schéme popri obchodnej vojne. Myslím si, že slabší dolár je z pohľadu USA opodstatnený,“ povedal. "Možno by sme mohli prejsť z obchodnej vojny na menovú vojnu a to už v nasledujúcich dvoch až troch rokoch."

Menová vojna začína, okrem iných príčin aj vtedy, keď krajina zámerne znehodnotí hodnotu svoju domácu menu s cieľom stimulovať vlastné hospodárstvo.

Prezident Donald Trump nedávno obvinil ďalšie krajiny, najmä Čínu, z manipulácie svojich mien s cieľom získať „nespravodlivé“ konkurenčné výhody.

Minulý mesiac americké ministerstvo obchodu navrhlo vydať nové nariadenie, ktorým by sa zaviedli antisubvenčné clá na výrobky z krajín, ktoré Washington považuje za podhodnotené svojimi menami voči doláru, aby tým získali výhodu v obchode.

Riziko vyšších ciel by sa tak mohlo dotknúť tovarov z Japonska, Južnej Kórey, Indie, Nemecka a Švajčiarska. Všetky tieto krajiny, spolu s Čínou, boli zaradené do „monitorovacieho zoznamu ministerstva financií“. Zoznam sleduje intervencie na menovom trhu, vysoké prebytky bežného účtu a vysoké bilaterálne obchodné prebytky.

Organizácia Spojených národov vo svojej nedávnej správe varovala, že zvýšené obchodné napätie by sa mohlo „dostať do špirály v menových vojnách, čo by sťažilo poskytovanie dlhov denominovaných v dolároch“.