Neďaleko maďarského mesta Šopron na hranici medzi Maďarskom a Rakúskom sa začala rúcať železná opona, ktorá rozdeľovala Európu na východnú a západnú časť. Hraničný plot z ostnatého drôtu začali 27. júna 1989 s nožnicami v rukách strihať vtedajší predstavitelia oboch susedných štátov, maďarský minister zahraničných vecí Gyula Horn a jeho rakúsky kolega Alois Mock. Vo štvrtok 27. júna uplynie 30 rokov od tohto historického okamihu.

Hoci sa termín "železná opona" používal v symbolickom význame, označoval tiež obranný systém, ktorý tvoril plot z ostnatého drôtu, kontrolné pásma a signalizačné zariadenia. Plot inšpirovaný ochranou koncentračných táborov vyrástol na hraniciach Sovietskeho zväzu a ostatných komunistických štátov. V bývalom Československu malo takýto charakter asi 750 kilometrov štátnej hranice s Nemeckou spolkovou republikou (NSR) a s Rakúskom. Ďalej oddeľovala železná opona NSR a Nemeckú demokratickú republiku (NDR) a tiež spomínanú hranicu medzi Maďarskom a Rakúskom.



Železná opona mala brániť občanom východného bloku v emigrácii. Z Východu na Západ odišlo v rokoch 1945 - 1950 až 15 miliónov ľudí. V rokoch 1950 - 1989, teda po dobudovaní železnej opony, to bolo "iba" 13,5 milióna emigrantov. Len z Československa v rokoch 1948 - 1989 utieklo za hranice asi 200.000 obyvateľov. Mnohé pokusy o prekročenie nepriepustnej hranice sa skončili tragicky.

Čiastočná zmena spoločenskej klímy nastala po nástupe sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova, ktorý zaviedol pojmy "glasnosť" (otvorenosť) a "perestrojka" (prestavba). Gorbačov nastúpil k moci 13. marca 1985.

Keď sa v Maďarsku začalo v roku 1988 rodiť rozhodnutie, že sa namiesto nákladných opráv a rekonštrukcií začne železná opona búrať, Gorbačov nenamietal. Vtedajšiemu maďarskému premiérovi Miklósovi Némethovi povedal, že je to jeho zodpovednosť, a ubezpečil ho, že sa nezopakujú udalosti z roku 1956, keď Sovieti proti zmenám v Maďarsku tvrdo zakročili.



Dôvody odstraňovania železnej opony však boli nielen finančné, ale aj politické. "Pripadalo mi nemoderné, aby ešte koncom 20. storočia existovala železná opona," vyjadril sa Miklós Németh. Jeho stranícky kolega Imre Pozsgay počas inšpekcie hraníc s Rakúskom vyhlásil, že "železná opona je hanbou Európy".

Keď Maďarsko oznámilo svoje rozhodnutie oficiálne 2. mája 1989, bola už demontovaná polovica z 350 kilometrov dlhého maďarského oplotenia. Kuriózna situácia vznikla neďaleko Rusoviec, kde sa stretávajú slovenská, maďarská a rakúska hranica. Na maďarsko-rakúskom úseku plot chýbal, na slovensko-rakúskom ešte stál.

Presne 27. júna sa do strihania drôtov pustili ministri zahraničných vecí Maďarska a Rakúska Gyula Horn a Alois Mock. Mesto Šopron, v nemčine Ödenburg, v blízkosti Neziderského jazera malo symbolický význam, keďže po rozpade Rakúsko-Uhorska sa jeho obyvatelia v referende v roku 1921 rozhodli, že sa chcú pričleniť k Maďarsku.



Diery v železnej opone podnietili záujem občanov NDR, ktorí začali počas roka 1989 hromadne utekať do Západného Nemecka. Mnohí trávili dovolenky na Balatone a hľadali príležitosť na prechod do Rakúska. Tá sa naskytla napríklad na tzv. Paneurópskom pikniku v Šoprone 19. augusta 1989. Počas podujatia organizovaného Paneurópskou úniou sa mala na tri hodiny otvoriť pohraničná brána, aby sa mohli účastníci akcie z Maďarska i Rakúska slobodne pohybovať. Otvor v železnej opone však využilo asi 1000 východných Nemcov, ktorí doslova prebehli na Západ. Hrdinom dňa sa stal maďarský pohraničiar Árpád Bella, ktorý pochopil, že nemá zmysel brániť davu v ceste, a nechal voľný priechod.

Hranica medzi Rakúskom a Maďarskom sa definitívne otvorila v noci z 10. na 11. septembra 1989. Len počas troch dní emigrovalo na Západ asi 15.000 východných Nemcov. Nemecký kancelár Helmut Kohl sa o strihaní železnej opony pri Šoprone vyjadril, že vtedy bola odstránená prvá tehla Berlínskeho múru, ktorý sa začal rúcať 9. novembra 1989.