SR v roku 2019 vyčlení na obranu až 1,74 % HDP
25 | 06 | 2019 I TASR

 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg predstavil v utorok správu o výdavkoch na obranu členov Severoatlantickej aliancie. Slovensko by podľa údajov Aliancie malo v roku 2019 na obranu vyčleniť 1,74 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).


    NATO pravidelne zhromažďuje údaje o výdavkoch na obranu od všetkých spojencov a predkladá súhrny a podskupiny informácií spojených s obrannými nákladmi.
Každé ministerstvo obrany členskej krajiny NATO uvádza aktuálne a odhadované budúce výdavky na obranu podľa dohodnutej definície výdavkov.
Sumy predstavujú skutočne platby zo strany národných vlád v priebehu fiškálneho roka, ktoré pokrývajú potreby národných ozbrojených síl, spojencov alebo Aliancie ako celku.
V utorok predstavené údaje a tabuľky vychádzajú aj z aktuálnych ekonomických a demografických informácií, ktoré poskytuje Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre hospodárske a finančné záležitosti (ECFIN) a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

AKTUALITA: Poslanci to opäť nezvládli, zvolili len jedinú kandidátku na post sudcu ÚS. Je ňou bývalá poslankyňa za Most-Híd
Poslanci Národnej rady SR v utorok v opakovanom tajnom hlasovaní zvolili jedinú kandidátku na post ústavného sudcu - Editu Pfundnter. Tá je bývalou poslankyňu parlamentu za Most-Híd, aktuálne pôsobí na ministerstve spravodlivosti ako štátna... Čítať ďalej
25 | 06 | 2019 | Roman Suchý, TASR


Vzhľadom na rozdiely medzi týmito zdrojmi a národnými prognózami HDP a na rozdiely medzi definíciou NATO pre obranné výdavky a národnými definíciami sa údaje uvedené v utorňajšej správe môžu značne líšiť od údajov uvedených v médiách, publikovaných vnútroštátnymi orgánmi alebo uvádzaných ako položky vo vnútroštátnych rozpočtoch.
Aliancia v správe pre médiá upozornila, že výdavky na vojenské vybavenie zahŕňajú výdavky na základné vybavenie, ako aj zdroje vyčlenené na výskum a vývoj v oblasti vojenských systémov. Personálne výdavky zahŕňajú aj dôchodky vyplácané bývalým zamestnancom ozbrojených síl.
Údaje za roky 2018 a 2019 sú síce len odhadmi, aj tak však naznačili, že tohto roku hraničný dvojpercentný cieľ krajín Aliancie na obranu splní sedem členských krajín (USA, Grécko, Estónsko, Británia, Rumunsko, Poľsko a Lotyšsko) a blízko k tejto hranici majú Litva (1,98 percenta HDP), Turecko (1,89) a Francúzsko (1,84).
Slovensko  by malo v roku 2019 vyčleniť na obranu 1,74 percenta HDP, čo ho v tejto oblasti stavia na 12. pozíciu v 29-člennom rebríčku spojencov a čo v číselnom prevedení znamená 1,666 miliardy eur (v súčasných cenách).
Najmenšie výdavky na obranu - pod jedno percento HDP - budú mať tohto roku v Luxembursku (0,55), Španielsku (0,92) a Belgicku (0,93).
Na druhé miesto v rebríčku spojencov sa však dostalo Slovensko v tabuľke znázorňujúcej výdavky na vojenské vybavenie v rámci celkových výdavkov na obranu. V prípade SR je to 41,7 percenta; viac zdrojov z celkového rozpočtu na tento účel vyčlení iba Luxembursko (44,6).
Priemer NATO je 20-percentný podiel na vojenské vybavenie z celkových nákladov na obranu.