Nová hviezda Kiskovej strany Kolíkova? Stihla byť vo vláde Radičovej aj Smeru a dnes iba zavádza
V pondelok 17. 6.2019 v rámci prvej tlačovky strany „ Za ľudí “predstavil Ing. Kiska kľúčových členov jeho nového zoskupenia. Mnohí, z prezentovaných ako nové tváre v politike, sú dlhodobo etablovaní na politickej scéne, respektíve pôsobili na postoch v štátnej správe ako nominanti politických strán. Výnimkou nie je ani Mária Kolíková, ktorá prvý krát pôsobila na ministerstve spravodlivosti počas vlády Ivety Radičovej v rokoch 2010 - 2012 ako nominant SDKÚ a v súčasnej vláde Róberta Fica v rokoch 2016 - 2018 ako nominant strany Most – Híd.
Mária Kolíková, ktorá po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, bez problémov zotrvala na pozícii štátnej tajomníčky a nevidela dôvod na odchod z ministerstva je tvárou strany, ktorej vznik údajne vyvolala táto tragédia. Pri svojom odchode z ministerstva v auguste 2018, po rozporoch s ministrom Gáborom Gálom, paradoxne ako jeden z dôvodov odchodu prezentovala únos vietnamského občana. Na margo svojho odchodu konštatovala: „Nemôžem sa tváriť, že som len odborník a nie som člen vlády. Som člen vlády, je to verejná funkcia, ktorá súvisí s politikou.“O niekoľko mesiacov neskôr Mária Kolíková akoby zabudla na svoje predchádzajúce pôsobenie v politicky obsadzovaných pozíciách a na svojom fb – profile uviedla: „ Otváram sa verejnému politickému životu, pretože chcem spolupracovať s Andrejom Kiskom na jeho novom projekte.“ Mária Kolíková:
V prvom rade chcem povedať, že tento projekt je pre mňa dôležitý rozmanitosť ľudí, ktorí sú v ňom a súčasne schopnosťou osloviť ľudí, voličov. Tak tomu verím. Moja rola súvisí zaiste s mojou skúsenosťou, prácou pre súd, pre justíciu.
Pripomenúť prácu pre justíciu skúsenosti vyžaduje spätný pohľad do roku 2010, keď po nástupe vlády Ivety Radičovej, odsadila JUDr. Lucia Žitňanská post ministerky spravodlivosti a JUDr. Mária Kolíková pozíciu štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre civilný úsek. Prvé zmeny po nástupe spomenutých dám na ministerstvo bezprostredne pocítili najmä občania, ktorí prišli do styku s ministerstvom. Pohyblivá pracovná doba zamestnancov úradu a zákaz komunikácie so sudcomPrvá zmena praxi priniesla iba to, že o deviatej hodine zamestnanci ešte neboli v práci a od jedenástej hodine už neboli v práci, pretože riešili svoje nároky na obedovú prestávku. Bežne do trinástej boli na obedovej prestávke, prípadne sa do práce z obedovej pauzy nevrátili. Zákaz komunikácie so sudcom, či prokurátorom pre účastníka konania, ktorý podľa odôvodnenia mal zabrániť korupcii na súdoch, či prokuratúre chránil predstaviteľov na výkon spravodlivosti od nepríjemnej komunikácie s nespokojnými klientmi. Po niekoľkých mesiacoch však ministerstvo médiám predstavilo takzvanú reformu justície. Reforma justície
Od začiatku bolo jednoznačné, že cieľom predstavenia s názvom reforma justície bolo odvrátiť pozornosť od prekvitajúceho marazmu a zvráteností prezentovaním snáh o jej „normalizáciu.“V roku 2010, podľa názoru väčšiny odborníkov na brachiálne zložky, prokuratúru, políciu, či súdnictvo bolo možné ozdraviť iba zavedením trestnej zodpovednosti za rozhodnutia vydané v jednotlivých konaniach a zavedením zodpovednosti za škody spôsobené nesprávnym rozhodnutím. Všetci zainteresovaní na veci vedeli, že kým trestná činnosť prokurátorov, či sudcov sa bude nazývať procesnou chybou a škody za nezákonné rozhodnutie bude znášať štát , čiže poskladajú sa daňoví poplatníci , skorumpovaní darebáci v talároch sa budú vysmievať občanom aj naďalej. Z obsadzovania prokurátorských miest, ktoré bolo výhradne biznisom pre generálneho prokurátora mal byť reformne biznis výberových komisií. Transparentnosť malo zabezpečiť zverejňovanie uznesení prokuratúry a súdov na internete. Každý kto prišiel niekedy do styku s rozhodnutím prokuratúry vie, že bez znalosti trestného spisu nie možné posúdenie správnosti a zákonnosti rozhodnutia. Zároveň vie, že aj ľaliovo najčistejšie uznesenie na prvý pohľad, po naštudovaní trestného spisu môže poukazovať na závažnú trestnú činnosť prokurátora, či sudcu, ktorý uznesenie vydal. Reformný ošiaľ najväčšou mierou zasiahol súdne poplatky.Najdôležitejšími zmenami, spájanými s ozdravením súdov malo byť zavedenie elektronických podateľní, zverejňovanie uznesení, či nahrávanie pojednávaní v civilných sporoch. Niekoľko ročným testovaním v praxi bolo zrejmé, že ani jeden nástroj nebol úspešný. Neúspech reformy pripisovali, pádu vlády. Mária Kolíková sa opätovne vrátila na post štátnej tajomníčky v roku 2016, keď post ministra spravodlivosti pripadol strane Most – Híd. Podobne ako v predchádzajúcom období, keď väčšinu dňa sa v roku 2012 sústredila na svoje prvé tehotenstvo ani tomto období meno pani štátnej tajomníčky nerezonovalo jej excelentnou prácou pre občana, ale škandálom so zneužívaním zamestnancov na stráženie druhého dieťaťa. Mária Kolíková:
Chceme ľudí naozaj spájať, chceme prekonávať priepasti. Dôstojnosť k človeku je pre nás kľúč, dôstojnosť bez rozdielu.
Vzťah k spravodlivosti a k občanovi nie je pre pani Kolíkovú nič viac a nič menej ako klišé. Od svojho nástupu na post štátnej tajomníčky pre civilnú sekciu najviac pozornosti sústredila zamedzeniu oprávnených nárokov občanov, plynúcich z nezákonne vedených trestných konaní a spôsobenej ujmy. Paradoxne odbor, ktorý riadila odmietal v rámci konania o náhradu škody, priznať osobe roky nezákonne stíhanej dokonca satisfakciu vo forme ospravedlnenia.
Mária Kolíková:
Chcem pokračovať v zmenách, lebo spravodlivosť sa stala nielen pojmom bez obsahu, ale aby sme ho naplnili. Spravodlivosť bola tou, že ľudia získajú dôveru v štát, že spravodlivosť ozaj zabezpečí . Chceme ak už sa človek obráti na súd, aby spravodlivosť dostal včas. Neskorá spravodlivosť nie je žiadna spravodlivosť.
Je zaujímavé počuť okrídlený výkrik práve z úst Kolíkovej, nakoľko práve jej názor na spôsob odstraňovania a eliminovania škôd spôsobených nezákonnými rozhodnutiami vydanými orgánmi činnými v trestnom konaní a koncepcia odškodňovania nezákonne stíhaných z jej dielne je diametrálne odlišná od jej vyjadrení. Pani Kolíková mala pod palcom civilnú sekciu, ktorá to právoplatných rozhodnutiach v nezákonných trestných konaniach rozhodovala o náhrade spôsobenej ujmy nezákonnými konaniami. Kolíková mala možnosť a povinnosť eliminovať škody, všetky žiadosti odmietala a odkazovala účastníka na civilné konanie o náhrade škody. Podľa prvej verzie pani štátnej tajomníčky osoby dlhodobo trestne stíhané nemajú nárok na náhradu škody za nezákonné trestné konania, pretože neprimeranú dĺžku konania si privodili sami podávaním opravných prostriedkov a sťažností. V praxi to znamená, že pokiaľ občan, ktorý je nezákonne stíhaný, využije zo zákona dostupné opravné prostriedky na dokázanie svojej neviny, nemá nárok na náhradu škody za nezákonné konanie. Ani druhé metodické pokyny na riešenie žalôb voči štátu z dielne civilnej sekcie nezodpovedali štandardom právneho štátu, nakoľko sudcom ukladali miesto rozhodovania o podanej žalobe skúmať jednotlivé rozhodnutia vydané orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré v zmysle zákona boli pre civilné sudkyne záväzné. Pôsobenie Kolíkovej bolo viac ako schizofréniou, čím viac ministerstvo prezentovalo záujem priblížiť súdy občanom, navyšovaním súdnych poplatkov sa spravodlivosť občanom vzďaľovala, nakoľko v prípade neuhradenia poplatku, súdy konania zastavovali. Mária Kolíková:
Je dôležité, aby aj sudca mal také podmienky na prácu, aby mohol rozhodovať ako odborník, to znamená aby sme dali príležitosť aj sudcom, aby sa špecializovali v svojich agendách.
Do roku 2005 príprava sudcu na Slovensku spočívala najmä v trojročnom pôsobení na súde v pozícii súdneho čakateľa, ktorý po zvládnutí justičnej skúšky mohol sa uchádzať o post sudcu. Pravdou je, že po odstránení údajnej „ diskriminácie“ sudcami sa môžu stať aj advokáti a na pozícii sudcoch máme aj inžinierov. Hovoriť o podmienkach na prácu pri povolaní sudcu, ktorého mzda sa pohybuje medzi 4000 – 6.500 eur, požívajúcom štatút verejného činiteľa so všetkými náležitosťami súvisiacimi s výkonom verejnej funkcie, aby mohol údajne rozhodovať ako odborník, môže hovoriť iba právny diletant. Sudcovia už pri zaradení na jednotlivé sekcie, majú možnosť špecializácie v „agende“, nakoľko zo zaradenia vyplýva ich špecializácia, či už na trestné právo, obchodné alebo občianske.
Mária Kolíková:
Pre reformy nie sú dôležité len reformy ako zmeny v justícii, ale je dôležité, aby reformou prešla aj polícia a prokuratúra ako zvonku, tak aj zvnútra. Ak sa vec nedostane na súd, spravodlivosť nepríde. Chceme spravodlivosť bez rozdielu. Je pred nami kus práce.
Prvá tlačovka pre Máriu Kolíkovú bola vážnym fiaskom. Rýchlosť prejavu nekonzistentných myšlienok, iba obnažila povrchného diletanta, zameraného iba na seba. Snáď najdokonalejšie skutočný obraz o Kolíkovej vykreslil redaktor Karol Bustin: Štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Mária Kolíková sa má. Do roboty chodí okolo obeda a dieťa jej po meste kočíkuje sekretárka platená za štátne