Slovensko v osobe novej prezidentky Zuzany Čaputovej potvrdilo jasný príklon k transatlantickým štruktúram a budovaniu európskej bezpečnosti. Uviedol to generálny tajomník Severoatlantickej aliancie NATO Jens Stoltenberg po prijatí Čaputovej v bruselskom sídle NATO.

Stoltenberg ocenil, že nová prezidentka SR len desať dní po svojej inaugurácii uskutočnila oficiálnu návštevu hlavného sídla Severoatlantickej aliancie. Priznal, že ho potešilo, keď Čaputová vo svojom príhovore označila NATO za hlavný pilier bezpečnosti Slovenska. Počas svojho vystúpenia pred novinármi ocenil aj doterajšie 15-ročné úspešné pôsobenie SR v štruktúrach Aliancie, účasť slovenských vojakov na zahraničných operáciách, pomoc pri posilňovaní bezpečnosti východného krídla NATO prostredníctvom slovenskej jednotky v Lotyšsku a tiež postupné zvyšovanie výdavkov na obranu, keď Slovensko podľa jeho slov patrí medzi spojencov, ktorí najviac plnia svoje rozpočtové záväzky v tejto oblasti.

"Už 15 rokov máme najlepšie bezpečnostné záruky," opísala situáciu Čaputová po skončení svojej prvej oficiálnej návštevy v sídle NATO. Pripomenula, že tieto záruky chránia hodnoty, ktorým aj ona verí a ktoré chce ako prezidentka chrániť - právny štát, ochrana slobody, demokracie a ľudských práv.

Dodala, že čo sa týka jej priorít vo veci agendy NATO, v čase rastúcich dezinformácií je dôležité, aby politici vo verejnom priestore konali pokojne a vecne a zodpovedne si plnili svoje záväzky.

"Slovensko si uvedomuje záväzky, ktoré deklarovalo. Pokiaľ ide o dve percentá HDP z rozpočtu, ten záväzok sa nám podarí splniť o dva roky skôr, takže v roku 2022 by sme mali túto hranicu dosiahnuť," uviedla Čaputová a vyjadrila nádej, že tieto prostriedky budú investované transparentne.



Stoltenberg a Čaputová sa počas svojho stretnutia rozprávali aj o bezpečnostnej situácii v Európe, o zmluve o likvidácii rakiet krátkeho a stredného doletu INF, ako aj o vzťahoch NATO s Ruskom a Ukrajinou. Prezidentka pri tejto príležitosti vyjadrila ľútosť, že súčasné vzťahy Aliancie s Ruskom sú "zmrazené", a dodala, že sa treba usilovať o dialóg, avšak pri dodržiavaní medzinárodného práva a princípov právneho štátu. "Budem sa snažiť pokračovať v našej podpore Ukrajiny. Každá krajina má právo sa slobodne a suverénne rozhodnúť, kam chce patriť, aj do EÚ a do NATO," skonštatovala Čaputová.

Prezidentka sa rozlúčila so Stoltenbergom so slovami, že sa opäť stretnú na samite NATO v Londýne 1. - 3. decembra, kde si spoločne s ostanými spojencami pripomenú 70. výročie založenia Aliancie.

Prezidentka Čaputová pred návštevou sídla NATO absolvovala prijatie u belgického kráľa Filipa.