Prišla mi na um stará správa Brookingsovho inštitútu

Prezident Spojených štátov Donald Trump vo štvrtok 20. júna schválil útoky na Irán, ale na poslednú chvíľu svoje rozhodnutie zrušil.

Hlavný denník o tom písal dňa 21.6.2019

Podľa slov vysokopostaveného úradníka Ministerstva zahraničných vecí bol plán raketových útokov koncipovaný ako odvetná reakcia na to, že americké bezpilotné lietadlo v hodnote 130 miliónov dolárov bolo vo štvrtok ráno zostrelené iránskou raketou „zem-vzduch“. O možnosti odvetného úderu sa vo Washingtone diskutovalo väčšiu časť dňa. Oficiálny predstavitelia v Spojených štátoch a Iráne si vymieňali obvinenia spojené s miestom výskytu bezpilotného lietadla, keď bolo zostrelené raketou typu „zem-vzduch“, vystrelenou z iránskeho pobrežia Ománskeho zálivu.

20. júna o 10.51 iránske médiá uverejnili video, ktoré získali od veliteľa Iránskej revolučnej gardy (doslova Armáda strážcov islamskej revolúcie) dokumentujúce odpálenie protilietadlového raketového systému Hordad-3 na americký dron RQ-4A Global Hawk. O niekoľko hodín neskôr to napokon muselo oficiálne potvrdiť aj ministerstvo zahraničných vecí USA. Iránskou protilietadlovou raketou bol zostrelený konkrétne dron typu MQ-4C Triton, čo je špeciálna verzia námorného hliadkového dronu RQ-4.

Oficiálna správa CENTCOMu (Centrálne velenie armády USA): prieskumné bezpilotné lietadlo MQ-4C bolo zostrelené iránskym raketovým systémom typu „zem-vzduch“ počas letu v medzinárodnom vzdušnom priestore nad Hormuzským prielivom okolo 23:35 Greenwichského stredného času (GMT) 19. júna 2019. Televízny kanál NBC News zverejnil video poskytnuté Pentagonom, ktoré však bolo vo veľmi zlej kvalite a s rozmazaným údajom o polohe. Na videu údajne vidieť stopy rútiaceho sa a horiaceho dronu potom, čo bolo zasiahnuté iránskou raketou.

Spojené štáty tvrdia, že Irán zostrelil dron v medzinárodnom vzdušnom priestore. Irán tvrdí, že americký dron narušil iránsky vzdušný priestor. Zástupca Iránu v OSN, Majid Takht-Ravanchi, napísal v liste adresovanom Bezpečnostnej rade OSN, že americký dron ignoroval opakované výstrahy pred tým, ako bol zostrelený.

Iránsky minister zahraničných vecí Javad Zarif na svojom Twitteri napísal, že Iránci našli zvyšky zostreleného dronu v iránskych teritoriálnych vodách. Podľa uvedených súradníc (25°59'43"severnej zemepisnej šírky 57°02'25" východnej zemepisnej dĺžky) sa miesto výskytu zasiahnutia bezpilotného lietadla iránskou raketou nachádza približne 15 km od pobrežia Iránu. Javad Zarif zverejnil mapu zobrazujúcu trasu amerického bezpilotného lietadla a miesto, kde bolo zostrelené. 

„USA realizujú Ekonomický terorizmus voči Iránu, viedli proti nám skryté aktivity a teraz útočia na naše územie. Neprahneme po vojne, ale zo všetkých síl budeme chrániť našu oblohu, zem a vody. V prípade tejto novej agresie, zo strany USA, sa obrátime na OSN a dokážeme, že USA klamú o medzinárodných vodách“,  napísal iránsky minister na “Twitteri”.

Trumpove komentáre z Oválnej pacovne počas štvrtkového odpoludnia demonštrujú jeho rozpoltenosť, píše NYT. Na jednej strane túži byť silným lídrom na medzinárodnej scéne a na strane druhej je v konfrontácii so svojím predvolebným sľubom, že USA nevstúpia do vojny v zahraničí".

Bývalý vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe (SACEUR), admirál James G. Stavridis varoval, že „tieto dve krajiny rozohrávajú nebezpečnú hru, ktorá sa môže rýchlo vymknúť spod kontroly“.

Medzitým, diplomatické zdroje v sídle OSN v New Yorku izraelskému denníku „Maariv“ oznámili, že od 14. júna, ešte pred incidentom so zostreleným americkým bezpilotným lietadlom, prebiehali v Bielom dome pravidelné diskusie týkajúce sa príprav k zasadeniu taktického raketového útoku na Irán. Podľa tvrdenia denníka „Maariv“, analyzované vojenské akcie budú predstavovať letecké bombardovanie objektu spojeného s iránskym jadrovým programom. „Úder bude silný, ale obmedzený na jeden konkrétny cieľ“, vyhlásenie izraelskému denníku poskytol západný diplomat.

Avšak počas analyzovania situácie, píše NYT, Donald Trump schválil útok "na niekoľko cieľov, ako sú radar a raketové batérie". Rozkaz na zastavenie útoku na Irán prišiel v okamihu, keď už boli lietadlá vo vzduchu a lode na pozíciách v útočnej zóne.

Renomovaný analytik Tony Cartalucci, komentujúc posledný incident v Ománskom zálive, v tejto súvislosti pripomenul, že existuje jedna zaujímavá správa z dielne Brookingsovho inštitútu (Brookings Institute), stará už 10-rokov s názvom Which Path to Persia? Options for a New American Strategy toward Iran. V nej sa navrhuje vyvolať "iránsku provokáciu" a presvedčiť medzinárodné spoločenstvo o potrebe amerického vojenského úderu na Irán, v opačnom prípade by boli výdavky spojené s útokom na Irán príliš vysoké:

„... najlepšie by bolo, ak by iránsku provokáciu mohli využiť Spojené štáty, ako zdôvodnenie ešte pred tým ako budú letecké útoky zrealizované. Je zrejmé, že čím viac poburujúcejšími, čím viac smrtonosnejšími a čím viac nevyprovokovanejšími budú iránske činy, tým lepšie pre Spojené štáty. Samozrejme, pre Spojené štáty by bolo veľmi ťažké vtiahnuť Irán do takejto provokácie bez odobrenia tejto hry zvyškom sveta, ktorej cieľom je podkopať pozíciu Iránu“.

Brookingsov inštitút zdôrazňuje: Spojené štáty sa môžu zjaviť v úlohe mierotvorcu, za predpokladu, ak bude situácia vyzerať tak, že Irán odmietol „veľmi dobrú dohodu“, čo poslúži ako zámienka na „vojenskú odvetnú reakciu USA proti ich vôli“.

Podľa názoru analytikov z Brookingsovho inštitútu, zasadiť údery na Irán je možné len vtedy, keď sa rozšíri všeobecné presvedčenie, že Iráncom bola ponúknutá veľmi dobrá ponuka a jej odmietnutie Iránom si je možné vysvetliť jedine túžbou Teheránu získať jadrové zbrane. Cartalucci píše, že od roku 2009 sa USA snažia dosiahnuť konkrétne takýto výsledok. Dôvodom odstúpenia Spojených štátov od jadrovej dohody s Iránom má byť údajne politický nesúlad medzi Trumpom a Obamom. Cartalucci si však myslí, že podpísanie „jadrovej dohody“ a následné odstúpenie od tejto dohody, “bolo podrobne naplánované ešte v roku 2009”. Podľa neho je možné týmto zdôvodniť dlhodobo očakávanú vojnu s Iránom a v neposlednom rade je vidieť, že ide o dlhodobú stratégiu Washingtonu (Washington’s Long-Standing Plans).

S Tonym Cartaluccim solidarizuje Peter Beinart, profesor na Newyorskej univerzite, ktorý v časopise The Atlantic za iniciátora a podnecovateľa amerických provokácií proti Iránu označil poradcu amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Johna Boltona.

Trump, sa podľa názoru Beinarta, vyhýba pokusom dať sa vtiahnuť do vojny. Trump sa totiž obáva, že by to mohlo pochovať jeho nádeje vo víťazstvo v prezidenstkých voľbách v roku 2020. Generáli Pentagonu odolávajú Boltonovým plánom, uvedomujúc si, že odvetná reakcia Iráncov by pre Spojené štáty mala za následok neprijateľné straty.

Svoju úlohu v tomto prípade zohráva aj odmietnutie agresie proti Iránu zo strany medzinárodného spoločenstva. Stretnutie účastníkov medzinárodnej jadrovej dohody s Teheránom sa uskutoční 28. júna vo Viedni. Zástupcovia Iránu, Číny, Ruska, Nemecka, Francúzska a Spojeného kráľovstva (bez Spojených štátov) sa stretnú na úrovni námestníkov ministrov. Možno je to posledná šanca ako zachrániť medzinárodnú jadrovú dohodu o jadrovom programe s Iránom.