Skutočnosť, že sa medzinárodná konferencia Meteoroids 2019 koná po 21 rokoch opäť na Slovensku, potvrdzuje, že slovenskí vedci stále patria k špičke v oblasti výskumu asteroidov a predovšetkým meteorov. Pre TASR to uviedol slovenský astronóm Peter Vereš pôsobiaci v Centre pre malé planétky na pôde Harvardského a Smithsonovho centra pre astrofyziku v Bostone.

Na konferencii v Bratislave, ktorá je v týchto dňoch, sa zúčastňuje 129 odborníkov z celého sveta aj zo Slovenska. Konferencia, ktorá sa koná pravidelne každé tri roky, sa prvý raz uskutočnila v roku 1992 v Smoleniciach, ďalšie dve potom v rokoch 1994 a 1998 vo Vysokých Tatrách.



"Slovensko aj Česko-Slovensko patrili medzi svetovú špičku vo výskume meteorov a meteoritov, preto nie je náhoda, že práve tu mala premiéru celosvetová konferencia zameraná na túto oblasť. Fakt, že sa na Slovensko opäť vrátila, je takisto veľkým úspechom organizátorov, predovšetkým Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, konkrétne prodekana fakulty, astronóma Juraja Tótha. Organizovať konferenciu takéhoto charakteru je vždy súťažou a prestížou. Je to istým spôsobom zadosťučinenie a uznanie práce ľudí, ktorí pôsobia na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky," povedal pre TASR astronóm Peter Vereš.

Termín "meteoroid", podľa ktorého je podujatie pomenované, označuje úlomky z asteroidov a komét, resp. telesá vo vesmíre, ktoré môžu vletieť do pozemskej atmosféry. Vtedy ich vidíme ako "meteor", čo je slovo, ktoré pomenúva samotný svetelný jav – väčšinou trvajúci veľmi krátko. Napokon, ak teleso nezhorí v atmosfére a dopadne na povrch Zeme, nazýva sa "meteorit".

Konferencia Meteoroids 2019 sa teda venuje meteoroidom, meteorom i meteoritom, ale tiež medziplanetárnej hmote a prachu, medzihviezdnym objektom či zrážkam Zeme s asteroidmi, teda tzv. planetárnej obrane.



"Prezentujem tu výsledky pozorovaní meteorov na Havajských ostrovoch. Získali sme ich prostredníctvom dvoch ďalekohľadov – pozorovali sme ich súčasne na celooblohovom kamerovom systéme AMOS, ktorý bol vyvinutý na Slovensku, a tiež ďalekohľadom ATLAS, ktorý patrí Havajskej univerzite a je financovaný NASA. Pre obe tieto inštitúcie som kedysi pracoval a spolupracujem s nimi dodnes," doplnil Peter Vereš.

Systém AMOS vznikol na pôde UK a dnes kamery, ktoré sú jeho súčasťou, sledujú nočnú oblohu na viacerých miestach Slovenska i celého sveta. Peter Vereš bol pred desiatimi rokmi ako doktorand pri jeho vzniku a predpokladá, že sa bude systém ďalej rozvíjať – pribudnú ďalšie pozorovacie lokality, čím sa rozšíri sieť a územie, ktoré pokrýva. Dnes Peter Vereš pracuje v Centre pre malé planétky v Bostone, kde sa sústreďujú informácie o všetkých pozorovaných telesách v Slnečnej sústave.



"V minulosti som pozoroval aj cez ďalekohľady, ale teraz je mojou prácou prijímanie pozorovaní z celého sveta, počítanie ich dráh a polôh, pomenovanie a číslovanie asteroidov. Máme aj službu pre verejnosť – hocikto môže zadať názov alebo číslo asteroidu a spýtať sa, kde sa práve teraz nachádza, zistiť, akú má jasnosť a či je z daného miesta viditeľný. To je naša služba pre celý svet," vysvetlil Peter Vereš.

Jeho bývalé pracovisko na Havaji, menovite kolega David Tholen, sa napríklad podieľali na nedávnom objave planétky 2018 VG18, ktorá dostala prezývku Farout. Planétka sa nachádza až 126 astronomických jednotiek (AU) od Zeme, pričom jedna AU predstavuje vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom. Ide teda dosiaľ o najvzdialenejšiu pozorovanú planétku slnečnej sústavy.

Zaujímavá je podľa Petra Vereša téma interstelárnych objektov, teda telies, ktoré do slnečnej sústavy prilietajú z iných planetárnych sústav. Prvá takáto planétka s označením 1I/2017 U1 bola objavená 19. októbra 2017 na Havajských ostrovoch a dostala názov Oumuamua, čo v miestnom jazyku znamená "posol z veľkej diaľky". Astronóm Robert Weryk, ktorý asteroid z medzihviezdneho priestoru objavil, patrí tiež medzi hostí konferencie Meteoroids 2019.



Momentálne je objavených približne 800.000 asteroidov, z nich 21.000 má aj meno a 107 asteroidov nesie názvy, ktoré majú spojitosť so Slovenskom – ako napríklad Slovensko, Tatry, Modra, Štefánik, Štúr či Satinský. Jedna z planétok je pomenovaná aj Petervereš a objavili ju Petr Pravec a Peter Kušnirák v Ondřejove v Českej Republike. Oni tiež navrhli, aby niesla Verešovo meno.

Medzi "slovenskými" planétkami je aj Comeniana nazvaná podľa Univerzity Komenského, ktorá si pripomína 100 rokov založenia. V roku 1997 ju objavili Leonard Kornoš a Peter Kolény v Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu UK v Modre. V tomto observatóriu dodnes objavili 177 očíslovaných asteroidov.

Stretnutie astronómov na konferencii Meteoroids 2019, ktorú organizuje FMFI UK, potrvá do piatka 21. júna.