Slovenská republika v porovnaní so západnými štátmi ešte stále nie je pripravená na inkluzívne vzdelávanie. Nie sú pripravení zriaďovatelia, učitelia, ale ani rodič. Myslí si to štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Peter Krajňák, ktorý to uviedol na svojom profile na sociálnej sieti. 

Súčasný vzdelávací systém neumožňuje v školách vytvárať flexibilné vzdelávacie prostredie, v ktorom by podľa Krajňáka bez problémov mohol byť vzdelávaný aj väčší počet detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Poukázal na to, že jednou z úloh Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVaV) je hľadať riešenia aj pre aktuálne spoločensko-ekonomické problémy. Jednou z nich je aj integrácia a inklúzia marginalizovaných rómskych komunít a študentov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

"Podľa všeobecne uznávaných charakteristík inkluzívneho vzdelávania by sme mohli vzdelávací systém v SR považovať za inkluzívny, ak by takmer všetky deti boli v predškolskom vzdelávaní, žiaci I. a II. stupňa by navštevovali jeden typ škôl, povinné vzdelávanie by pokrývalo dostatočne dlhý časový interval (od šiestich do 17 - 18 rokov)," uviedol Krajňák.



Okrem toho by muselo platiť aj to, že by školu predčasne opúšťalo menej ako desať percent detí, opakovanie ročníkov by bolo zriedkavé či to, že výrazná väčšina (80 percent a viac) znevýhodnených žiakov, telesne postihnutých žiakov a školákov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami by nebola vylučovaná do špeciálnych škôl. "Vieme, že vo všeobecnosti to takto neplatí a situácia pre inkluzívne vzdelávanie nie je úplne priaznivá," poznamenal štátny tajomník rezortu školstva.

Krajňák označil "za závažný slovenský problém" aj postoj k ľuďom žijúcim v extrémnej chudobe v marginalizovaných komunitách a v sociálne vylúčených spoločenstvách, ktorí školu často vnímajú represívne, iba ako nutné zlo. "Ako aj uvádza NPRVaV, na jednej strane je rodina, ktorá školu vníma ako nie celkom bezpečné prostredie a želá si, aby sa dieťa po skončení školských povinností čo najskôr vrátilo do svojej komunity, no na druhej strane je škola, ktorá si želá, aby deti zotrvávali vo vzdelávaní čo najdlhšie a rozvíjali svoju osobnosť," tvrdí štátny tajomník.

NPRVaV kladie osobitný dôraz na integráciu žiakov žijúcich v extrémnej chudobe v marginalizovaných komunitách a v sociálne vylúčených spoločenstvách.

Podľa Krajňáka sa táto zmena dá dosiahnuť napríklad posilnením financovania školských klubov detí, zavedením povinnej zaškolenosti v materských školách rok pred nástupom do základnej školy, ale aj rozširovaním kapacít materských a základných škôl. "NPRVaV apeluje na znižovanie a nakoniec až na úplne odstránenie škôl určených pre osobitne talentované alebo nadané deti. Inkluzívna škola je škola pre všetky deti, schopná prijať a pracovať so žiakmi na plnom rozvoji ich potenciálu," uzavrel Krajňák.