Napätie v dvojstranných čínsko-amerických vzťahoch neslabne. Peking podnikol niekoľko krokov s cieľom ukázať Washingtonu neperspektívnosť vydierania a psychologického nátlaku, ktoré podľa Donalda Trumpa tvoria základ „umenia robiť dohodu“.

K takýmto krokom patrí vydanie „Bielej knihy“ s názvom „Pozícia Číny po čínsko-amerických hospodárskych a obchodných konzultáciách“, ktorú uverejnila Štátna rada (vláda) Čínskej ľudovej republiky 2. júna. Dokument poskytuje Pekingu podrobnú odpoveď na obvinenia USA a rysuje červené čiary, ktoré Peking nikdy neprekročí. Jedná sa o  zachovanie hospodárskeho systému Číny a štátnej suverenity ČĽR.

V „Bielej knihe“ je obsiahnutá história obchodných rokovaní medzi USA a Čínou od februára 2018 a pozorne zachytáva všetky cikcakové línie rokovaní americkej strany, ktorá v poslednom momente odmietla prijať dohodnuté pozície a jednostranne zvyšovala clá.

Podľa „Bielej knihy“ Čína zastáva pozíciu rovnoprávnosti, vzájomnej výhodnosti a dôvery pri obchodných konzultáciách, ktoré očakáva aj od Spojených štátov. Z dokumentu vyplýva, že od začiatku rokovaní o obchodnej dohode vo februári 2018  Spojené štáty trikrát odstúpili od svojich záväzkov a porušili dosiahnuté dohody. Dochádzalo k tomu vtedy, keď boli dohody takmer dosiahnuté, ale Peking sa odmietol poddať nátlaku a zmeniť svoj hospodársky systém.

V „Bielej knihe“ sa pozornosť sústreďuje na "tvrdú kritiku [čínskeho] hospodárskeho systému" zo strany Američanov. Pozornosť sa upriamuje na skutočnosť, že úspechy Číny v oblasti vedeckých a technologických inovácií nie sú ukradnuté, ale získavajú sa vďaka úpornej internej práci. Dokument odkrýva americkú taktiku vyjednávania, najmä Trumpovo smutne preslávené „umenie robiť dohody“. Charakterizuje sa ako „metóda maximálneho nátlaku“ a funguje na princípe „čím viac sa vláde USA ponúkne, tým viac chce“.

Každý obchod by mal byť spravodlivý a výhodný pre obe strany. "Čína nechce obchodnú vojnu so Spojenými štátmi, ale nebojí sa toho... žiadne výzvy nezastavia Čínu na ceste k jej rozvoju".

Na druhý deň vláda ČĽR predložila zoznam nespoľahlivých zahraničných organizácií, fyzických osôb a spoločností, ktoré blokujú dodávateľský reťazec pre čínskych výrobcov, alebo prijímajú diskriminačné opatrenia z neobchodných dôvodov, čo ohrozuje podnikanie čínskych spoločností. Takéto podnikateľské subjekty strácajú prístup na čínsky trh. Peking zároveň potvrdil, že vo všeobecnosti nebude diskriminovať zahraničné spoločnosti a bude aj naďalej otvárať svoj trh.

28. mája hovorca Národnej komisie pre rozvoj a reformy Čínskej ľudovej republiky naznačil, že Čína môže použiť kovy vzácnych zemín ako zbraň proti Spojeným štátom, v prípade ak by Američania eskalovali sankcie voči čínskemu high-tech sektoru, najmä  proti spoločnosti Huawei.

Minerály s prvkami vzácnych zemín (predstavujú skupinu 17 chemických prvkov) sa používajú v mnohých high-tech odvetviach (spracovanie ropy, elektronika) a majú rozhodujúci význam pre hospodárstvo akejkoľvek rozvinutej krajiny, najmä pre jej vojenský priemysel.

To už je vážne varovanie pre Washington. Čína vďaka vzácnym zeminám dlhodobo dominuje v globálnych dodávateľských reťazcoch. Podiel Číny na svetovej produkcii prvkov vzácnych zemín bol v minulom roku 70%. Čína má najväčšiu spracovateľskú kapacitu rúd obsahujúcich kovy vzácnych zemín. Americké spoločnosti nevyrábajú túto produkciu a podľa štatistík vlády USA v rokoch 2014 - 2017 sa Čína podieľala na dovoze prvkov vzácnych zemín do Spojených štátov 80%. Teraz Čína zaviedla 25% clá na dovoz amerického koncentrátu vzácnych zemín (Američania posielajú koncentrát do Číny na spracovanie); v budúcnosti nie je vylúčené pozastavenie predaja kovov vzácnych zemín do USA.

Americká spoločnosť Mountain Pass, ktorá ťaží rudu kovov vzácnych zemín na jedinej bani v Kalifornii, sa stala nerentabilnou po tom, čo Čína zvýšila svoje clá.

Washington teraz horúčkovite hľadá náhradu  dodávok z Číny. Výbor Senátu pre ozbrojené sily navrhol, aby sa v rozpočte Ministerstva obrany na rok 2020 rátalo s financovaním technológií na výrobu prvkov vzácnych zemín z uhoľného popola. Američania majú nádej na dodávky tejto komodity z Brazílie a Vietnamu. Možnosti týchto dvoch krajín však nie sú porovnateľné s čínskymi.

Hlavnú záťaž zvýšenia ciel na čínske výrobky o 25% zatiaľ pociťujú americkí dovozcovia čínskeho tovaru. Tak hovorí  štúdia skupiny ekonómov MMF a Harvardskej univerzity.

Je zrejmé, že obchodný konflikt poškodzuje aj čínsku stranu. Aby čínski vývozcovia zostali konkurencieschopní na americkom trhu, sú nútení znížiť ceny, t.z. prichádzajú o zisk. Zatiaľ to nie je veľmi viditeľné, ale v budúcnosti to môže zohrať úlohu.

Tak či onak, rozhodnutie, ktoré demonštruje Peking v obchodnom konflikte, plus možnosti čínskeho hospodárstva vylučujú možnosť jednoznačného amerického „víťazstva“.