Komentár Eduarda Chmelára: Ak podliehame vydieraniu, nie sme spojencom, ale vazalom USA
Na nedávnej spomienkovej slávnosti k 75. výročiu vylodenia západných spojencov v Normandii vyslovil francúzsky prezident Emmanuel Macron jednu pozoruhodnú myšlienku: „Spojené štáty nikdy nie sú väčšie ako keď bojujú za slobodu iných. Spojené štáty nikdy nie sú väčšie ako keď prejavujú svoju lojalitu.“
Dalo by sa, samozrejme, polemizovať o tom, čo tým myslel. Francúzsky cisár Napoleon Bonaparte tiež hlásal, že šíri slobodu a demokraciu, keď prevalcoval Európu až po Rusko a americký prezident George Bush tiež tvrdil, že prináša slobodu a demokraciu, keď vtrhol do Iraku. A všetci vieme, že to boli iba špinavé výboje s cieľom ovládnuť cudzie územia. Účasť amerických spojencov na oslobodzovaní západnej Európy pred 75 rokmi bol však odvážny a hrdinský čin, a tak si musíme položiť otázku, či dnešné Spojené štáty pokračujú v odkaze, o ktorom hovoril francúzsky prezident Macron. Odpoveď je jednoznačne NIE.
Spojené štáty dnes nie sú hodné nasledovania.
Nešíria mier, ale vojny, nepresadzujú slobodu, ale útlak, nezvyšujú porozumenie medzi národmi, ale konfrontáciu, neprispievajú k adaptácii na klimatickú zmenu, ale svojou politikou ohrozujú život na tejto planéte.
Či už je to vo vzťahu k Rusku, Číne, Iránu, kamkoľvek sa pozriete – áno, aj vo vzťahu k Európe. Najnovší ústup Európskej komisie, ktorá sa na nátlak USA zaviazala, že poskytne americkým producentom hovädzieho mäsa lepšie podmienky na svojom trhu na úkor vlastných výrobcov, je hanebné podľahnutie obyčajnému vydieraniu.
Náš vraj najväčší spojenec sa nám vyhrážal, že ak nebudeme dovážať americký skvapalnený plyn, americkú sóju a nekvalitné americké mäso, zavedú Spojené štáty voči Európskej únii clá na dovoz áut a iného tovaru.
Všetky ich podmienky sme poslušne prijali. Takto sa však nespráva spojenec, ale vazal. A ak máme takýchto spojencov, nepotrebujeme ani nepriateľov. Rovnako znepokojujúce je neustále zvyšovanie počtu amerických vojakov na európskom kontinente. Už dnes ich je viac ako v časoch najväčšieho napätia počas studenej vojny. Ich počet však bude podľa plánov neustále rásť. Len v Poľsku ich je 5000 a podľa dohody z tohto týždňa ich pribudne ďalších 1500. A Brusel mlčí.
Kedy už konečne pochopíme, že Európa nikdy nebude silná a jednotná, ak zostane protektorátom Spojených štátov? Kedy si prestaneme klamať a otvorene priznáme, že americká armáda nás nechráni, ale kontroluje? Potrebujeme sa zbaviť tohto podradného postavenia. Potrebujeme odvážnych politikov, ktorí budú chápať svoje poslanie ako obranu európskych záujmov. Európa potrebuje získať späť svoju nezávislosť. A nedokáže to, ak sa nezbaví americkej vojenskej prítomnosti a ak sa nechá ekonomicky a politicky neustále vydierať zo strany Spojených štátov.