Systém medzinárodných ekonomických vzťahov sa nachádza v kríze

V závere konania Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra (PMEF, obdoba Davoského fóra, pozn. red.) sa uskutočnila osobitná revízia dvoch protichodných názorov na svetový (globálny) model.

Hlavné smerovanie pod mottom „Tvorba programu trvalo udržateľného rozvoja“ odštartovalo diskusie, ktoré sa konali v deň zahájenia fóra. Diskusií sa zúčastnili poprední ruskí lídri z oblasti ekonomiky. Diskutovalo sa na témy, akým spôsobom by sa mali regulovať spotrebiteľské úvery poskytnuté obyvateľstvu - ​​„obmedziť“ ich, alebo „zmraziť“; ako posilniť právny štát a chrániť podnikanie; akým tempom sa majú čerpať nahromadené prostriedky z Fondu národného bohatstva.

Všetci očakávali stretnutie s Vladimírom Putinom, ktoré bolo naplánované na neskorý piatok večer. Dotkli sa aj  otázky, ktorá sa týka trestného stíhania Američana Michaela Calveyho, zakladateľa investičného fondu Baring Vostok (zatknutý vo februári 2019). Ruský prezident po prvýkrát verejne  komentoval  Calveyho prípad a poznamenal, že mnohí, vrátane tých, ktorí sú prítomní na fóre, nesúhlasia s obvineniami, ktoré sú vznesené na adresu Američana. "Môže byť. V tomto prípade musia celú záležitosť preskúmať orgány činné v trestnom konaní, máme zodpovedajúci súdny systém“, povedal Putin a vyjadril nádej, že prípad bude vedený„transparentne a jasne“.

Okrem ruského prezidenta sa v piatok 7. júna plenárneho zasadnutia PMEF zúčastnili predseda Čínskej ľudovej republiky Xi Jinping, generálny tajomník OSN António Guterres, bulharský prezident Rumen Radev, premiéri Arménska a Slovenska Nikol Pašinjan a Peter Pellegrini.

Ako prvý vystúpil ruský líder. Skonštatoval, že existujúci systém medzinárodných ekonomických vzťahov sa nachádza v kríze a svetové hospodárstvo prestalo byť hnacím motorom svetovej ekonomiky, vedú sa obchodné vojny a rastie protekcionizmus. Ako príklad uviedol Putin situáciu s plynovodom Nord Stream 2“. „Projekt plne zodpovedá národným záujmom všetkých účastníkov - Európanov aj Ruska... Nezodpovedá však záujmom tých, ktorí sú zvyknutí na exkluzivitu a majú všetko dovolené. Takáto deštruktívna praktika sa presunula do nových odvetví. Napríklad, situácia okolo spoločnosti Huawei, ktorú vytláčajú z globálneho trhu“.

„Toto už nazývajú dokonca aj v niektorých kruhoch prvou technologickou vojnou nadchádzajúcej digitálnej éry“, povedal Putin.

Podľa jeho slov tento model nanútený Spojenými štátmi bude viesť k nekonečným konfliktom, vojnám, a nielen obchodným, dolár sa opätovne stal nástrojom nátlaku na celý svet: „Štáty, ktoré predtým hlásali zásady voľného obchodu, spravodlivej a otvorenej konkurencie, prehovorili rečou obchodných vojen a sankcií, otvoreného ekonomického uchvátenia používajúc metódy hrubého nátlaku so zámerom získať výhody vo svoj prospech, zastrašovaním, elimináciou konkurentov tzv. netrhovými metódami“.

„Je zrejmé, že na to, aby sme vypracovali udržateľnejší a spravodlivejší model rozvoja, budú potrebné nové dohody, ktoré budú nielen jasne definované, ale predovšetkým všetkými rešpektované“, vyhlásil Putin a navrhol, aby sa na prekonanie hospodárskej krízy začali bežne používať pojmy suverenity a zodpovednosti.

Poznamenal, že dnes sú na svetovej scéne viditeľné dva negatívne scenáre vývoja udalostí. Prvým je znovuzrodenie univerzálneho modelu globalizácie, nahradenie všeobecných medzinárodných pravidiel zákonmi, administratívnymi a súdnymi mechanizmami jednej krajiny, alebo skupiny vplyvných štátov. Takýmto spôsobom už postupujú Spojené štáty, "rozširujú svoju jurisdikciu na celý svet", dodal Putin.

Druhým scenárom je podľa neho fragmentácia globálneho ekonomického priestoru, „politika neobmedzeného politického egoizmu a jeho silový nátlak“. „Toto je cesta k nekonečným konfliktom, obchodným vojnám a možno, že nielen obchodným. Obrazne povedané, k bojom bez pravidiel všetkých proti všetkým“, povedal Putin a ako príklad uviedol začiatok novej americkej technologickej vojny proti čínskej spoločnosti Huawei.

Zástancom globalizácie založenej na pevných a záväzných pravidlách pre všetkých je aj predseda ČĽR Xi Jinping. Uznal, že ​​globalizácia je „dvojsečný meč“, kde „jeden získava výhodu a druhý utrpí škodu“, zároveň poznamenal, že „z tohto dôvodu sa nedá držať jednostranných a protekcionistických prístupov“ čím narážal na konanie USA.

Lídrov Ruska a Číny podporil generálny tajomník OSN António Guterres, ktorý uviedol, že nielen v medzinárodnej politike je potrebné rozvíjať nové pravidlá, ale aj v nadchádzajúcom „geopolitickom zápale“, ktorého dôsledky môžu byť rovnako nepredvídateľnými pre celý svet, ako pri globálnom otepľovaní. Pomaly sa približujeme k multipolárnemu svetu, priznal Guterres, v zápätí poznamenal, že multipolarita sama osebe nezaručuje mier: „Európa bola multipolárnou pred 100 rokmi, ale neexistoval rámec, čoho dôsledkom bola katastrofická svetová vojna“.

Ruský sinológ Jurij Tavrovský, ktorý pre médiá komentoval rozhovory medzi Vladimírom Putinom a Xi Jinpingom,  sa domnieva, že svet je na pokraji ďalšej globálnej studenej vojny. Podľa jeho názoru bola táto téma predmetom diskusie medzi Vladimírom Putinom a Xi Jinpingom v Moskve a Petrohrade. Tavrovský rovnako nevylučuje, že Spojené štáty sa pripravujú na vojnu na dvoch frontoch, ako Hitler počas druhej svetovej vojny: „Číňania dospeli k záveru, že aj ich čaká studená vojna. Existuje však niekoľko otázok, na ktoré zatiaľ v tejto chvíli nie je možné dať odpoveď: „Teraz vyvstáva otázka, koľko frontov bude mať nová studená vojna? Ocitne sa Amerika v tej istej situácii, v akej sa ocitol Hitler, keď bol nútený bojovať na dvoch frontoch? Zatiaľ nie je zrejmé, či sa spojíme s Čínou, alebo budeme spojencami v plnom slova zmysle. Alebo zostaneme strategickými partnermi, dokonca aj v novej ére“.

Otázky reálne existujú. Rusko a Čína však zostávajú strategickými partnermi bez uzavretia vojenskej aliancie. To im dáva priestor na rozumné manévrovanie, nezvyšuje stupeň ich vojenskej konfrontácie s kolektívnym Západom a umožňuje spoločnými úsiliami odolávať studenej vojne, rozpútanej Spojenými štátmi.

V rámci domácej hospodárskej politiky PMEF neprinieslo zásadné nové myšlienky, poznamenal ruský ekonóm Michail Deljagin; je presvedčený, že "krajina sa môže rozvíjať na základe svojich vlastných zdrojov, a nie na základe dobrého zahraničného špekulanta".

Musíme pochopiť, že strategický posun „na východ“ v zahraničnej politike vnesie úpravy aj v domácej hospodárskej politike. Bez toho nie je možné rozvíjať sa vo svete, kde sa snažia hovoriť s Ruskom „jazykom obchodných vojen a sankcií“ a „otvoreného ekonomického uchvátenia s pomocou metód hrubého nátlaku so zámerom získať vo svoj prospech výhody“.