Americký generál Wesley Clark, bývalý veliteľ NATO počas vojny v Kosove z roku 1999, obvinil Rusko z toho, že udržiava Balkán „v očakávaní krízy“. Jeho obavy vyvoláva najmä ruská humanitárna základňa, uprostred členských krajín NATO.

Clark navštívil tento týždeň Kosovo, spolu s ďalšími predstaviteľmi konfliktu z konca 90-tych rokov, pri príležitosti 20. výročia oslobodenia krajiny vojskami NATO. 

Clark zatiaľ nedostal od Kosova medailu, aká bola udelená bývalému americkému prezidentovi Billovi Clintonovi, ani mu nikto nepostavil sochu, ako Madeleine Albrightovej, bývalej ministerke zahraničia USA. Vyslúžilý generál však poskytol rozhovor vládnej televíznej stanici RTK o svojej vízii pre tento región.

V rozhovore s Evliana Berani z RTK opísal Clark prítomnosť NATO v Kosove ako „dôležitý a pokračujúci záväzok“, ktorý pomáha mieru a stabilite na Balkáne. Varoval však pred hrozbou Ruska, ktorá sa k tomuto regiónu blíži.

"Je to všetko iba o tom, že prezident Putin vidí príležitosť. Je to ako kríza v čakárni, je to príležitosť, ktorú môže položiť na stôl v každom okamihu, keď ju bude potrebovať. Môže túto krízu začať možno tu, možno na Ukrajine, možno v Pobaltí,“ povedal Clark v rozhovore pre RTK.

Pozornosť však venoval ruskej „základni“ v srbskom meste Nis, ktorá je humanitárnym a núdzovým strediskom. Podľa Clarka však základňa „má velenie a kontrolu potrebnú na to, aby urobila čokoľvek, čo by sa dalo urobiť.“ Nedávna návšteva prezidenta Vladimíra Putina v Srbsku a ich nákupy ruskej vojenskej technológie, to podľa neho iba potvrdzujú.

Rusko-srbské humanitárne centrum vzniklo v roku 2012 ako požiarna stanica a pôsobí pod ruským ministerstvom civilnej obrany a núdzových situácií (EMERCOM) a nie pod armádou. Je zriadená v skromnej dvojposchodovej budove umiestnenej blízko letiska Nis.

Clark sa však ani slovom nezmienil o masívnej americkej vojenskej základni, Camp Bondsteel v južnom Kosove, založenej v auguste 1999. Základňa s rozlohou takmer 400 hektárov je vybudovaná na dvoch kopcoch a americkí inžinieri doslova zaplnili dolinu medzi nimi.

Poukázal však na to, že Srbsko je „obkľúčené krajinami NATO“. Minulý rok bola prijatá Čierna Hora a v súčasnosti prebieha prístupový proces so Severnou Macedóniou. Jednym dychom však dodal, že „v tejto chvíli neexistuje žiadna hrozba pre Srbsko“ zo strany NATO.  

Aliancia porušila koncom 90-tych rokov svoju vlastnú chartu, ako aj chartu OSN, aby vstúpila do konfliktu v Juhoslávii. Po obsadení Kosova, podľa podmienok rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244, NATO pristúpilo k ústupu z ustanovení rezolúcie a neochránilo životy a majetok civilistov v provincii pred militantmi etnických Albáncov.