Ústav pamäti národa zorganizoval v piatok v Bratislave pietnu spomienku na zakladateľa ústavu, bývalého disidenta a porevolučného federálneho ministra  vnútra Jána Langoša. Langoš tragicky zahynul pred 13 rokmi, 15. júna 2006.

 Predstavitelia ÚPN, ako aj spolupracovníci, priatelia a blízki sa stretli pri Langošovej buste na Námestí SNP. Predseda Správnej rady ÚPN Ján Pálffy pripomenul, že založením ústavu sa vytvorila inštitúcia na vyrovnávanie sa s našou totalitnou minulosťou. "Kým Ústav pamäti národa neexistoval, boli k dispozícii napríklad viaceré zoznamy ľudí, ktorí mali byť spolupracovníkmi Štátnej bezpečnosti. Tieto zoznamy neboli autorizované, v mnohom neboli dôveryhodné. Ak sa chceme seriózne vyrovnať s tými traumami, ktoré minulosť priniesla, je vždy potrebné to riešiť takým spôsobom, ktorý je dôveryhodný," vysvetlil dôležitosť fungovania ústavu.

Langoš bol podľa Pálffyho charizmatická osobnosť, ktorá vedela na svoju stranu strhnúť ľudí, diskutovať o otázkach slobody, demokracie, zodpovednosti či spravodlivosti.



Šéf ÚPN pripomenul potrebu fungovania ústavu aj pre dnešnú dobu. Diskusia dnes podľa neho často nie je racionálna, vychádza z ideologicky motivovaných pozícií a stráca sa sila argumentov. "Preto je veľmi dôležité, aby ÚPN verejnosti predložil dôkazy toho, kam takáto nemožnosť racionálnej diskusie môže viesť. Čo môže byť dôsledkom toho a aké prejavy následne majú totalitné režimy. Úlohou ústavu je motivovať spoločnosť k tomu, aby bola schopná naďalej diskutovať a počúvať argumenty," skonštatoval.

Langošova dcéra Nina Kurz poukázala na to, že ako minister vnútra sa dostal k informáciám, ktoré mal potrebu zverejniť. "Vnímal to ako takú spravodajskú hru. To, čo nevieme, tým môžeme byť ovládaní. Keď bude každý vedieť všetko, moc sa rozplynie. Všetci ľudia, ktorí sa postavili proti režimu a ukázali občiansku odvahu, si zaslúžili povedať to naplno," skonštatovala pohnútky Langoša, ktoré ho viedli k založeniu ústavu.

Langoš bol jednou z kľúčových postáv slovenského disentu. Po novembri 1989 sa stal poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR a neskôr ministrom vnútra ČSFR. Zaslúžil sa o rozpustenie Štátnej bezpečnosti. V rokoch 1994 - 2002 bol poslancom Národnej rady SR. V roku 2003 sa stal prvým predsedom Správnej rady ÚPN.