Ľudia vyššieho spoločenského postavenia si myslia, že sú schopnejší než iní - a to dokonca aj v prípade, keď to zrovna nie je pravda. Pozícia v triednej hierarchii totiž ovplyvňuje sebavedomie i postoje. Toto správanie je dokonca aj dedičné, potvrdila najnovšia štúdia.

Cieľom vedcov bolo nájsť odpoveď na otázku, či sú muži a ženy vo vyššom spoločenskom postavení sebavedomejší než jedinci z nižších tried a či im táto sebadôvera pomohla presadiť sa vďaka tomu, že sa zdajú byť schopnejší.

Štúdia vyšla v odbornom časopise Journal of Personality and Social Psychology. Vytvoril ju tím vedený Petrom Belmim z Virgínskej univerzity. Ten vyhodnotil výsledky štyroch nesúvisiacich výskumov, ktorých sa dohromady zúčastnilo viac ako 152 000 ľudí.

Najrozsiahlejší z nich zahŕňal 150 949 majiteľov malých podnikov v Mexiku, ktorí žiadali o pôžičku. Tím vedcov sa sústredil na rad faktorov vrátane dosiahnutého vzdelania žiadateľov, ich príjmov a tiež  na výsledok psychologického testu, v ktorom sa žiadatelia mali vyjadriť k svojej nádeji na úspech.

Výsledky ukázali, že tí, ktorí boli lepšie spoločensky postavení, si oveľa častejšie nadmerne verili oproti ľuďom z nižších tried.



Podobný výsledok mal aj druhý výskum, ktorý sa uskutočnil v USA na 433 ľuďoch. Tí vyplnili online dotazník týkajúci sa okrem iného ich osobnosti, aktuálneho spoločenského postavenia a miery optimizmu, s ktorou hľadia do budúcnosti.

Pri tretej štúdii sa 1 400 ľudí stretlo v bežnom súťažnom kvíze s náhodnými úlohami. Ľudia z vyšších spoločenských tried si pri vykonávaní úloh verili oveľa viac, aj keď nebol akýkoľvek merateľný dôvod, prečo by mal byť ich výkon lepší.

Štvrtý vyhodnocovaný výskum mal podobu falošného pracovného pohovoru a zúčastnilo sa ho 279 ľudí. Odhalil, že tí z vyšších spoločenských poschodí vystupujú sebaistejšie než tí z nižších priečok, a vďaka tomu budia dojem, že vedia o čo ide. Vďaka tomu sa im pravdepodobne darí si svoje postavenie udržať.