Z balkóna prešovskej radnice bola 16. júna 1919 vyhlásená Slovenská republika rád (SRR). Podľa riaditeľa Štátneho archívu v Košiciach Richarda Pavloviča sa to udialo v Prešove preto, lebo Maďarská červená armáda predpokladala, že ide o slovenský štátny útvar zo slovenskej iniciatívy, keďže Prešov, na rozdiel od Košíc, bol slovenským mestom. Sídlom orgánov SRR však boli Košice.

V košickom štátnom archíve sú dodnes uložené dokumenty týkajúce sa tejto krátko trvajúcej takzvanej republiky. "Jeden z tých zaujímavejších je napríklad Vyhláška mestského vojenského kapitána Franca Deáka, ktorý na tých pár dní, kým bol mestským kapitánom, zaviedol veľmi prísny režim. Takmer celý deň boli zavreté kaviarne a hostince, bolo zakázané podávanie alkoholu a zaviedol takzvané bezmäsité dni. V pondelok, v stredu a v piatok sa nesmelo predávať mäso z dôvodu úspory. Mestský kapitán Franc Deák vydržal vo svojej funkcii len do 13. júna, kedy ho nahradil Béla Domján, ďalší policajný kapitán, ktorý prísne opatrenia zmiernil," uviedol pre TASR Pavlovič.



SRR bola vyhlásená z balkóna prešovskej radnice 16. júna o 12.30 h. Za približne dva týždne formálneho fungovania došlo podľa Pavloviča k znárodneniu podnikov.

"Reálne ich veľa nebolo. Podarilo sa im presťahovať starobinec z nevhodných priestorov a začali plánovať, že postavia v Prešove nový vodovod. Koniec SRR súvisí s medzinárodno-politickou situáciou, keď Parížska mierová konferencia rozhodla o definitívnych hraniciach medzi Československom a Maďarskom. Mierové rokovania sa konali v bratislavskej Redute a začiatkom júla Maďarská červená armáda z Košíc a z Prešova odišla," vysvetlil Pavlovič.

Na čele SRR bol predseda revolučnej vládnej rady Antonín Janoušek. V Prešove je dodnes po ňom pomenovaná ulica. Medzi ďalších predstaviteľov patril Gustáv Fleischer, ktorý bol ľudovým komisárom sociálnych vecí SRR.



"Máme dokument z jesene 1919, keď už Maďarská červená armáda bola preč, týkajúci sa jeho súdneho procesu. Po niekoľkomesačnom väznení bol prepustený pre nedostatok dôkazov. Československá štátna moc nevykonávala žiadne drakonické tresty voči predstaviteľom SRR. Máme aj iný príklad. Insitný list, ktorý v septembri 1919 napísali manželky prešovských železničiarov. Prosia v ňom vtedajšieho vojenského diktátora, francúzskeho generála Hennocqua, ktorý sídlil v Košiciach, aby prepustil ich manželov. Tí sa nachádzali v Maďarsku, kde odišli s ustupujúcou Maďarskou červenou armádou. Generál Hennocque a československé úrady sa týmto ľuďom nedovolili vrátiť," vysvetlil Pavlovič.

Ako ďalej povedal, SRR v čase svojej existencie obsadila takmer tretinu slovenského územia, Lučenec, Rimavskú Sobotu, Košice, Prešov a železnicou sa Maďarská červená armáda dostala aj do Bardejova.



Východoslovenské múzeum (VSM) v Košiciach, Štátny archív v Košiciach, Vojenský historický ústav v Bratislave, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Štátna vedecká knižnica v Košiciach pripravili v priestoroch VSM v Košiciach výstavu s názvom Boje o Slovensko v roku 1919 a Francúzska vojenská misia. Výstava obsahuje aj dva panely k SRR, je možné vidieť aj originál cestovného povolenia Gustáva Fleischera s jeho fotografiou.

Druhá výstava, ktorá aktuálne vo VSM prebieha, je Košice 1918 – 1938: Zrod metropoly východného Slovenska. "Súčasťou výstavy je napríklad Rozkaz hlavného policajného kapitána Košíc Josefa Kohouta o príprave evakuácie pred prichádzajúcou červenou armádou, ako aj posmrtná maska a parte Jána Straku. Maďarská červená armáda ho ako košického Slováka odvliekla po ústupe za demarkačnú hranicu, do Košíc sa vrátil až po medzinárodnej intervencii za jeho prepustenie," dodal Pavlovič.