Matovičovo rozhorčenie je na jednej strane pochopiteľné. Vytvára obraz toho, že sa vďaka nemu "pohli ľady" slovenskej politiky v posledných rokoch a novinári mu tieto zásluhy nechcú uznať.

Na druhej strane je nepochopiteľné, prečo si kvôli tomu vybral slovník, za ktorý v minulosti kritizoval predsedu ĽSNS Mariána Kotlebu, Štefana Harabina či expremiéra Roberta Fica. Mohol by mu niekto vysvetliť, že oháňať sa takýmito prázdnymi floskulami bolo "cool" naposledy pred minulými parlamentnými voľbami v roku 2016, kedy to vďaka migračnej vlne a prístupu Európskej únie aj dokázalo priniesť politické body.

Nejde však o samotnú myšlienku či teóriu liberalizmu a konzervativizmu. Ide o to, že "máchanie hubou" týmto smerom má v dnešnej dobe pre ľudí nulovú hodnotu. Ako príklad by sme mohli uviesť hnutie Sme rodina, ktorého výsledok v eurovoľbách bol tiež poznačený týmto fenoménom, ale o tom sme už písali.



Nálada v spoločnosti sa neustále mení, a kto si ju nevšíma, je odsúdený na neúspech. Volebná koalícia strán PS a Spolu zachytila trend a to sa odrazilo na ich volebnom výsledku. Väčšinu už totiž nezaujímajú všeobecné kecy a tvrdý slovník, od politikov chcú a očakávajú konkrétne riešenia a činy.

Ten zvyšok, ktorý má o taký druh politiky záujem, už dávno volí Kotlebu alebo sa chystá voliť subjekt, v ktorom bude figurovať Harabin. Pre nich je však Matovič len obyčajným krikľúňom a "daňovým podvodníčkom", ktorý jednoducho nemá žiadnu šancu získať ich hlas.