Vyzerá to tak, že priam nadštandardný „špeciálny vzťah“ medzi UK a USA je natoľko výnimočný, že nie je jasné, kto je vo vzťahu ten výnimočnejší.

Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo bol prichytený pri rozprávaní, ako Washington využije svoju „výnimočnejšiu pozíciu“, aby zabránili britskému labouristickému lídrovi, Jeremymu Corbynovi, stať sa ďalším britským premiérom.

Ide o naozaj “špeciálne” vzťahy medzi “nadštandardnými” priateľmi. Vadilo by niekomu v takomto “výnimočnom” vzťahu trocha zasahovania do vnútorných záležitostí?

V nahrávke zo stretnutia Pompea so židovskými vodcami, ktorú pred časom získala redakcia Washington Post, a z ktorej bolo už niekoľko vyjadreníodcitovaných, Pompeo povedal, že Corbynovi by sa skutočne mohlo podariť „prijať výzvu a byť zvolený“, čo Trump rozhodne nepripustí.

Pompeo zjavne reagoval na nevyrovnané účty s lídrom Labouristov za jeho tvrdenia o „antisemitizme“. Prisľúbil, že USA „nebudú čakať“, kým sa Corbyn rozhodne a že sa ho budú „snažiť zastaviť“ ešte skôr, ako sa záležitosť môže stať ešte “zložitejšou”, keby voľby dopadli “neuspokojivo”. "Bolo by potom príliš riskantné a zároveň príliš dôležité, ale aj príliš ťažké zasahovať do diania, akonáhle by k niečomu takému došlo,” povedal.

Netreba snáď dodávať, že labouristická strana túto prílišnú pozornosť zo strany Pompea prijala s pobúrením a označila to za „úplne neprijateľné zasahovanie do demokracie v Spojenom kráľovstve“. Konzervatívna strana bola však pozoruhodne tichšie v súvislosti s týmto neprimeraným vyjadrením o snahách Washingtonu zasahovať do britskej politiky. Zvláštne na tom je to, že konzervatívci Theresy Mayovej zvyčajne takéto cudzie zásahy do domácich záležitostí iných národov odsudzujú ako prví.

Donald Trump otvorene vyhlásil, že ľavicového Corbyna považuje za „negatívnu silu“ a osobne uprednostňuje bývalého ministra zahraničia, Borisa Johnsona.

Uniknuté komentáre už spustili búrlivú vlnu kritiky na sociálnych sieťach, pričom mnohí poukazujú na iróniu zasahovania USA do politiky Spojeného kráľovstva, a to aj napriek neustálemu varovaniu pred takzvanými ruskými zásahmi v iných častiach sveta.

Objavujú sa aj otázky, či Pompeo používa boj proti antisemitizmu ako vhodné „krytie“ na zásah do britských vnútorných záležitostí „na príkaz Izraela“ a prečo neexistuje širšie a kritickejšie mediálne pokrytie Pompeových nevhodných poznámok vzhľadom k jasnému prípadu pokusu o zasahovanie do vnútorných záležitostí iného štátu.

Možno si len predstaviť, aká kritika by sa rozpútala na titulkách britských médií, keby sa takýmto spôsobom vyjadril ruský prezident Vladimir Putin a otvorene by hovoril o podobných snahách využiť svoje „výnimočné a nadštandardné vzťahy“, aby rozhodol, kto bude a kto nebude britský premiér. Nuž, niektoré obyčaje sú pre “objektívnych” novinárov jednoducho tabu.