Nová kniha Náš Karel, ktorá vznikla ku Gottovým nadchádzajúcim okrúhlym 80. narodeninám, je plná rozhovorov s osobnosťami z radov jeho priateľov a kolegov. Čo o ňom prezradila Hana Zagorová, ktorá s ním dominovala československú popovú scénu v rokoch 1977 až 1985? Informácie priniesol český bulvár Blesk.

Zagorová začala Gotta registrovať vtedy, keď študovala v Brne na Janáčkově akademii muzických umení. "Večer sme s babami na izbe počúvali potme z "dráťáku" (rozhlas po drôte) pesničku Prečo vtáky spievajú. Plakali sme pri nej do vankúša, pretože sme všetky boli zamilované," rozrozprávala sa speváčka.

Prvé stretnutie týchto dvoch legiend prebehlo až na Slávikovi v roku 1968. "To bol môj prvý Slávik, paradoxne posledný ročník Marty Kubišovej. Prvýkrát som sa dostala do Prahy a osobne sa videla s ľuďmi, na ktorých som dovtedy len pozerala a vážila si ich, vtedy by ma vôbec nenapadlo, že sa s nimi zoznámim."



Pre začínajúcu Zágorovu to musel byť zážitok, na aký by predtým ani len nepomyslela. "Nasledoval večierok u Pelikána Na Příkopech, kde som s Karlom hovorila a on sa ma spýtal, či už som sa so všetkými zoznámila, a že to urobí. Zobral ma za ruku, a každému ma predstavil. To bol pre mňa nezabudnuteľný zážitok. Od tej doby som Karlova fanúšička. Musím povedať, že to so ženami naozaj vie," prezradila.

Ich spoločný vzťah sa ďalej rozvíjal. "Niekedy v roku 1971 sme išli na Kubu na Medzinárodný festival piesní. Neboli tam ceny ani umiestnenie, bolo to strašne slobodné. Bolo to prvýkrát po tom Slávikovi, kedy som bola zaradená medzi špičku," spomína Zagorová.

Odhalila aj pikošky zo spomínaného výletu. "Eva (Pilarová, pozn. red.) ma dostala na starosť, mala ma strážiť, takže sme spolu bývali v úžasnom hoteli na Varadere. Karel sa tam hneď začal kamarátiť s nejakou Ruskou a Eva ma vzala na pláž, nech sa trošku pred vystúpením opálime. Išli sme dosť ďaleko od hotela, aby sme sa na pláži mohli vyzliecť, boli sme pekné mladé baby. Ale zrazu sme videli, ako po tej dlhej pláži prichádza Karel Gott, pod pažou mal deku. Asi mal podobný nápad ako my, pretože sa zrazu začal vyzliekať," hovorí.



"Eva naňho volala: ,Karle, neblbni, to sme my!'," spomína so smiechom Zagorová.

Okrem spoločných nahraných veci ho má Zágorova v obľube aj ako speváka. "Ešte úplne na začiatku som bola fanúšikom Waldemara Matušku. Keď Karel začínal, bol ešte taký himalájsky, spieval zdvorilého Woodyho, zatiaľ čo Walda mal obrovskú charizmu a srdce na dlani. Verili ste mu každé slovo a vôbec ste nevnímali jeho hlas," opisuje vtedajšieho mladého Gotta. Spolu nahrali nejeden hit, dokonca majú aj spoločný duet.

Spoločnej tvorbe sa v ich prípade nekládli medze. "Karol mi dal vypočuť pesničku, vedela som, že to nie je pesnička pre mňa, tak som mu zavolala, opísala mu to a povedala mu, že je to hrozne krásne a napíšem mu k nej text. Pesnička sa volala Biela a mal s ňou úspech. Napísala som pre nás aj Dávne lásky," vraví.

"Karel je pre mňa strašne čistý človek. Nikdy v živote nikomu neublížil. Potom, čo v novembri 89 prebehla revolúcia, vynorili sa špekulácie, čo Karel urobil alebo nie. Nič z toho nebola pravda," bráni speváka.



Pre Gotta, ako tvrdí Zagorová, to nebolo zrovna ľahké obdobie. "Asi dvakrát som sa ho niekde verejne zastala, na rôznych fórach, celkom vehementne, pretože o ňom hovorili ľudia, ktorí ho nepoznali. Boli to ľudia plní zášti, ktorí na neho umelecky nemali. A potom zrazu večer zazvonil zvonček a za dverami bola obrovská kytica, ktorú mi Karel poslal po vodičovi," ozrejmuje.

Pesimisti ho ale nezdeptali, v deväťdesiatych rokoch jeho sláva naopak ešte vzrástla. "Karel bol slávny, ale neskôr sa stal fenoménom. Myslím, že tak už to aj zostane. A už sa to nebude nikdy opakovať. Presahuje hranice popularity českého speváka."