Prieskum vykonaný v Rusku tento týždeň zistil, že dôvera ruskej verejnosti v tamojšieho prezidenta Vladimira Putina dosahuje najnižšiu úroveň za posledných 13 rokov, poukazuje Anders Aslund v komentári pre server Washington Post.

Ekonóm pôsobiaci v think-tanku Atlantic Council pripúšťa, že existujú dobré dôvody pre ostražitosť voči výsledkom ruských prieskumov, ale považuje za bezpečné tvrdiť, že Putinova podpora klesá.

Príčin je podľa odborníka mnoho a sú komplexné. "Jedna z nich ale nepochybne má čo do činenia so všadeprítomnou korupciou v krajine, týkajúca sa aj samotného prezidenta," deklaruje Aslund. Pripomína, že časť amerických kongresmanov nedávno zaúkolovala americké tajne služby, aby vyčíslili Putinovo osobné bohatstvo, hoci ide o zložitú úlohu.

Ruský prezident je bývalý spravodajský dôstojník a vie, ako skryť to, čo nechce, aby bolo odhalené, tvrdí expert. Konštatuje, že prvým dôkazom o Putinovom bohatstve bol pamflet "Putin a Gazprom" publikovaný v roku 2008 bývalým námestníkom ministra energetiky a bývalým vicepremiérom Borisom Nemcovom, ktorý bol v roku 2017 zavraždený.

Milov s Nemcom naznačovali, že štyria Putinovi blízki biznismeni a priatelia z Petrohradu, Jurij Kovaľčuk, Gennadij Timčenko a bratia Arkadij a Boris Rotenbergovi, vyviedli v rokoch 2004-2007 z ruského plynárenského gigantu Gazprom najmenej 60 miliárd dolárov, vysvetľuje ekonóm. Dodáva, že tak sa malo stať kvôli nepriehľadnému verejnému obstarávaniu, likvidácií majetku a manipulácií s akciami.

Americká vláda uvedenú štvoricu zaradila v roku 2014 na sankčný zoznam, čo vyvolalo hlasné protesty Kremľa, uvádza Aslund. Pripomína, že trhová hodnota Gazpromu, ktorý je zaregistrovaný na londýnskej burze, sa vyšplhala v máji 2008 na 369 miliárd dolárov, aby investori teraz zistili, že z firmy majú prospech skôr jej subdodávatelia a likvidátori než akcionári, pretože súčasná hodnota Gazpromu sa pohybuje okolo 60 miliárd dolárov, čo znamená, že vedenie spoločnosti znížilo jej hodnotu o 310 miliárd dolárov.

To možno klasifikovať ako neuveriteľne zlé riadenie, alebo jednu z najväčších lúpeží všetkých dôb, zdôrazňuje ekonóm. Dopĺňa, že riaditeľom firmy je od roku 2001 Alexej Miller, bývalý Putinov asistent, a Putin teda musí byť s jeho výkonom spokojný.

Ďalšia pozoruhodná zmienka o Putinovom bohatstve pochádza od Sergeja Kolesnikova, bývalého obchodného partnera oligarchu Nikolaja Šámalova. Kolesnikov, ktorý z Ruska utiekol v strachu o život, poskytol v roku 2012 obšírny rozhovor známej ruskej novinárke Jevgeniji Albatsovej, v ktorom tvrdil, že si Putin za štátne peniaze stavia palác obrovských rozmerov neďaleko čiernomorského rezortu Soči, a naznačoval, že Putinovi ide spravidla až polovica výnosu z obchodov jeho kumpánov.

"Je iróniou, že Putin oslabuje všetky vlastnícke práva v Rusku. Preto Putin a jeho kumpáni potrebujú prevádzať svoje bohatstvo do zahraničných prístavov. V opačnom prípade, keby v Rusku prišli o moc, budú okamžite vyvlastnení," píše ekonóm.

Pripomína, že Putin tvrdo odsúdil tzv. Panama Papers, ktorá ponúkla ďalší pohľad na vec, pretože podľa týchto zverejnených dokumentov sa jeden z Putinových dlhoročných priateľov, violončelista Sergej Roldugin, stal milionárom, bez toho aby o tom vedel.

V Panama Papers možno nájsť dar v hodnote 259 miliónov dolárov, ktorý Roldugin dostal od ruského biznismena Sulejmana Kerimova, vysvetľuje Aslund. Dodáva, že Kerimov sa v apríli 2018 ocitol na sankčnom zozname amerického ministerstva financií, navyše umelec získal aj úver vo výške 650 miliónov dolárov od cyperskej dcérskej pobočky ruskej štátnej banky VTB, ktorý zrejme nemá byť nikdy splatený.

"Ak sú podozrenia pravdivé, záver je jasný, Putin a jeho najbližší priatelia rozkrádajú štát a jeho majetok, predovšetkým Gazprom, v mimoriadnej miere," pokračuje expert. Sám odhaduje, že Putinovi priatelia vyvádzajú od roku 2006 medzi 15-25 miliardami dolárov ročne, čo je za posledných 13 rokov medzi 195-325 miliardami dolárov, pričom polovica tejto sumy mala pripadnúť samotnému Putinovi.



Autor si tiež kladie otázku, prečo Putin tieto peniaze potrebuje. Zodpovedá si, že peniaze v Rusku znamenajú moc, vládnuť môžu len tí najbohatší, a tak Putin musí medzi nich jednoznačne patriť.

Je vysoko pravdepodobné, že Putin má väčšinu svojho majetku v západných krajinách, kde existuje vláda práva a finančné trhy sú dostatočne hlboké na to, aby umožňovali anonymné vlastníctvo spoločností. Práve v tom však vidí Putinovu zraniteľnosť, pretože prípadný zákaz anonymného vlastníctva v USA a požiadavka rozkrytia vlastníckych štruktúr firiem by ruskému prezidentovi značne skomplikovala život.