Kresťania sú v Nigérii masakrovaní kmeňom Fulbov a džihádistov zo skupiny Boko Haram. Zdá sa, že to ale nikoho nezaujíma, píše Gatestone Institute.

Najkrutejšie prenasledovanie týchto bezbranných kresťanov, ktorí tvoria polovicu celkového počtu obyvateľov v Nigérii, sa odohráva prevažne na moslimskom severe krajiny, kde vládne právo šária a v oblasti s názvom "Middle Belt" (Stredný pás), ktorá je prechodovou zónou medzi severnými a južnými štátmi.

Organizácia obhajujúca ľudské práva International Christian Concern uviedla:

"Ozbrojenci z kmeňa Fulbov v marci 2019 pokračovali v násilných útokoch naprieč regiónom Middle Belt. Brutálne útoky týchto surových islamských militantov neustále vyvolávajú strach medzi tamojšími kresťanmi, pretože počet mŕtvych stále rastie... V marci 2019 bolo zavraždených najmenej 150 ľudí."

"... Nigérijský biskup William Amove Avenya zo štátu Benue povedal: "Po zuby ozbrojení príslušníci kmeňa Fulbov vraždia tehotné ženy a deti, a ničia drobné usadlosti našich poľnohospodárov."

"Je to tlejúci požiar, ktorý hrozí, že zachváti celý región. Musíme konať, nemôžeme čakať, až nastane masová genocída," dodal.

4. marca 2019 zaútočili ozbrojenci z kmeňa Fulbov v štáte Benue, zabili 23 ľudí. 11. marca 2019 zaútočili milície kmeňa Fulbov na mesto Kajura a vypálili viac ako 100 domov, zabili 52 ľudí.

18. marca 2019 obliehala skupina Boko Haram väčšinovo kresťanské mesto v štáte Adamawa obývané viac ako 370 000 ľuďmi.

Regionálny manažér ICC pre Afriku, Nathan Johnson, ktorý Nigériu nedávno navštívil, povedal pre Gatestone, že toto vražedné násilie začalo nie tak dávno - pred menej ako 20 rokmi.

"Naozaj sa to rozbehlo až v roku 2001, kedy búrka medzi moslimami a kresťanmi v štáte Plateau po sebe zanechala viac ako 1 000 mŕtvych a mnoho zničených kostolov. V rokoch 2008 a 2010 takisto došlo k vražedným búrkam a napätie medzi oboma komunitami odvtedy stále rastie," povedal Johnson.

Ten tiež poznamenal, že súčasná vlna zhoršujúceho sa násilia sa od roku 2017 "trochu líši." Ide o rad cielených útokov na kresťanské komunity, pomocou ktorých sa snažia vyhnať poľnohospodárov z ich obrábanej pôdy a tým ju uvoľniť pre svojich pastierov.

Povedal, že nepriateľstvo zahŕňa komplexný súbor faktorov - sociálno-ekonomický (pastieri verzus farmári), etnický (hlavne Fulbovia vs. všetci ostatní, okrem kmeňa Hausa) a náboženský (moslimovia verzus kresťania).

"Nigérijská vláda a médiá hlavného prúdu potláčajú skutočnosť, že radikálni moslimovia vyvražďujú v Nigérii celé kresťanskej komunity. Oveľa radšej by popísali krízu ako stret medzi dvoma etnickými alebo sociálno-ekonomickými komunitami, ktoré sa navzájom zabíjajú, hoci takmer 80% obetí tvoria kresťania."



Johnson ďalej dodal: "Kresťania v Nigérii sú v dvanástich severných štátoch, kde je uplatňované právo šaría, považovaní za občanov druhej kategórie. Sú utláčaní mnohými spôsobmi. Kresťanské dievčatá sú unášané a nútené k sobášu s moslimami. Pastori sú unášaní pre výkupné. Kostoly sú spustošené alebo úplne ničené."

"Kresťania, ktorých som stretol počas svojej nedávnej cesty do Nigérie, a ktorí sú utláčaní Fulbami ai Boko Haramom, dúfajú, že ostatní ľudia po celom svete majú o nich starosť a modlia sa za nich. Mnohým z nich chýba jedlo, voda a prístrešie, pretože boli vyhnaní zo svojich polí do miest, kde nemajú obživu a nemôžu si nájsť prácu. Stovky tisíc kresťanských detí v celej krajine nemôžu chodiť do školy, pretože si to ich rodičia nemôžu dovoliť, nemajú školu v dosahu, alebo sa obávajú, že by ich deti mohli byť napadnuté, alebo unesené na ceste do školy a zo školy."

Ako vlani napísal Raymond Ibrahim, expert na Stredný Východ:

"Nigérijská vláda a medzinárodné spoločenstvo... toho od začiatku urobili pre vyriešenie situácie len veľmi málo. Tento nedostatok ich záujmu nie je prekvapujúci, pretože nemôžu uznať príčinu tejto situácie, ktorou je netolerantná ideológia džihádu. V dôsledku toho počet mŕtvych kresťanov rastie, a bude pravdepodobne exponenciálne rásť, až kým nebude táto situácia pravdivo pomenovaná a riešená."