Komentár Vladimíra Prochvatilova: Postsovietsky svet sa ocitol v hľadáčiku sieťových vojen
08 | 06 | 2019 I Vladimír Prochvatilov (Fond strategickej kultúry)

O činnosti Európskej nadácie na podporu demokracie.


V apríli 2019 výkonný riaditeľ Európskej nadácie na podporu demokracie (Európska nadácia na podporu demokracie - EED) Jerzy Pomianowski  predložil  Výboru pre zahraničné veci Európskeho parlamentu výročnú správu EED za rok 2018 "Podpora tých, ktorí obhajujú demokraciu".


Ak hovoríme o vplyve nadácie, ktorá v roku 2018 oslávila svoje piate narodeniny, Pomianowski poznamenal: «EED sa stala uznávanou inštitúciou. Mnohí oceňujú jej mechanizmus, ktorý pružným spôsobom podporuje demokraciu“.


EED bola zriadená v roku 2013 z iniciatívy Poľska. K dnešnému dňu nadácia prijala a spracovala viac ako 5 000 žiadostí o podporu a na financovanie 722 grantov poskytla sumu v hodnote 50 miliónov EUR, zorganizovala „približne sto podujatí, na ktorých bola predstavená práca a idey aktivistov z viac ako 20 krajín obhajujúcich demokraciu", oznamuje sa na oficiálnych stránkach projektu"Susedstvo Európskej únie".


V tlačovej správe Európskej komisie sa uvádza, že Európska nadácia na podporu demokracie poskytuje finančné granty, ktoré sú určené novinárom, bloggerom, neziskovým organizáciám, odborovým zväzom a politickým organizáciám, vrátane tých, ktorí pracujú v exile. EED sa zameriava na "podporu demokratických hnutí v Alžírsku, Arménsku, Azerbajdžane, Bielorusku, Egypte, Gruzínsku, Jordánsku, Libanone, Líbyi, Maroku, Moldavsku, Sýrii, na Ukrajine a v Palestíne".  Nadácia je financovaná z príspevkov členských štátov EÚ.


Pri zriaďovaní nadácie vyjadrila vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashton  presvedčenie, že "nadácia prichádza vo veľmi vhodnom okamihu, pretože rok 2013 bude rozhodujúcim pre prechod k demokracii".


V roku 2018 EED finančne podporila viac ako sto žiadostí, vrátane výnimočne vydelených 30 grantov. Nadácia pri svojej práci využíva tzv. kontextový prístup (context-based approach). Pod „kontextom“ sa má na mysli stupeň slobôd, ktoré využívajú v tej, alebo inej krajine „pro-demokratickí“ (čítaj: prozápadní) aktivisti.


Kontextový prístup, ktorý európski demokrati vyhlasujú za inováciu,   je fakticky odliatkom  effect-based operations (komponent operácií v sieťovom prostredí, (EBO )), koncepčného vývoja Pentagonu v oblasti sieťových vojen. V tejto koncepcii je sieť akékoľvek prostredie, ktoré vám umožňuje šíriť potrebnú informáciu. Prostriedky sieťových (informačných) vojen sú v podstate nástrojom na podriadenie „cieľovej spoločnosti“ pomocou ovplyvňovania správania členov tejto spoločnosti. Sieťová vojna akumuluje technológie obsadenia priestoru, odtrhnutia územia, zmeny režimu bez použitia vojenskej sily. Metódy vedenia sieťových vojen boli použité počas farebných revolúcií v Srbsku, Gruzínsku, na Ukrajine a v ďalších krajinách.


Zostavovatelia správy EED s pýchou vyzdvihujú aktivity nadácie v Arménsku, ktoré nazývajú modelom podpory „pro-demokratických aktivistov v zónach postihnutých konfliktom“.


V roku 2018 Európska nadácia na podporu demokracie prioritne podporovala „ženy a mladých ľudí ako agentov demokratických zmien“. Osobitná pozornosť bola venovaná mládeži Ukrajiny, západného Balkánu a Tuniska.


V júni 2018 sa konala konferencia na počesť piateho výročia Európskej nadácie na podporu demokracie v Európskom parlamente, v rámci ktorej vystúpili príjemcovia grantov nadácie. Medzi nimi je aj zakladateľka ukrajinskej mimovládnej organizácie „Юридична сотня“ (Legal Hundred) Lesja Vasilenko, ktorá pomáha „veteránom vládnej, tzv. protiteroristickej operácie (ATO)“; Mohamad Ashraf Al-Hafni, zakladateľ centra Lamsat Ward, „podporujúce sýrskych utečencov v Libanone“; Omar Balafrej z Maroka, ktorý bojuje za „politickú alternatívu“ v tomto severoafrickom kráľovstve.


Medzi najúspešnejších príjemcov grantov v roku 2018 patrili: televízna reportérka Natalia Morari, účastníčka masových protestov v Moldavsku; ľvovský portál „Твоє Місто“ (Tvoje mesto), ktorý sa zúčastňuje programu „Akcelerácia žurnalistiky“ Európskeho centra žurnalistiky v Cardiffe (Spojené kráľovstvo); „Aleppské mediálne centrum“, ktoré získalo grant na dokumentárny film „Poslední ľudia v Aleppe“ o „Bielych helmách“.


Dvaja aktivisti študentského hnutia z Arménska David Petrosjan a Amalija Kostanjan, získali cenu hnutia Restart Student Initiative, ktoré spája "aktívnych študentov z univerzít v celom Arménsku, ktorí chcú dosiahnuť významné zmeny v oblasti vysokoškolského vzdelávania". Na tlačovej konferencii, ktorá sa konala vo februári tohto roku v Jerevane, aktivisti verejného hnutia „Hlas ľudu“ Arman Gukasjan a Covinar Kostanjan povedali , že študentské hnutie „Restart“ je financované nielen EED, ale aj Georgeom Sorosom s cieľom spustiť ďalšiu „revolúciu“ v republike. Podľa Gukasjana a Kostanjana poskytli západné nadácie len v roku 2018 viac ako desať miliónov dolárov arménskym mimovládnym organizáciám.


Deklarujúc podporu nezávislým médiám, EED pri tom úplne ignoruje situáciu skutočne nezávislých novinárov na Ukrajine.


Od začiatku 21. storočia bolo na Ukrajine  zabitých  39 novinárov. Medzi nimi - Oles Buzina, Pavel Šeremet, Andrej Stenin. Vo februári 2015 sa Najvyššia rada Ukrajiny  rozhodla pozastaviť  akreditáciu novinárom a technickým pracovníkom 115 ruských médií až do ukončenia protiteroristickej akcie (ATO) v Donbase. K 31. decembru 2017 bolo na Ukrajine zakázané  vysielanie 80 ruských televíznych kanálov. Tento stav zostáva zachovaný aj pri novom prezidentovi Ukrajiny.


Jedným z hlavných cieľov EED je boj proti „propagande Kremľa“.


Pracovníci nadácie  pripravili správu s názvom  „Zabezpečenie pluralizmu a vyváženosti ruskojazyčného mediálneho priestoru“. Pod „rovnováhou“ sa myslí vytvorenie komunikačných prostriedkov v ruskom jazyku v reakcii na „pro-kremeľské médiá“. Do úvahy prichádzajú krajiny „Východného partnerstva“ (Bielorusko, Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan), ako aj Lotyšsko, Estónsko, Litva a Rusko.


Štúdia, ktorá je podkladom tejto správy, bola financovaná holandskou vládou s podporou lotyšskej vlády. „Staršia generácia rusky hovoriacich ešte stále pociťuje hlbokú nostalgiu k sovietskej minulosti, preto sú „historické“ a dokumentárne filmy mimoriadne žiadané: vytvárajú novú alternatívu minulosti. Okrem toho sa v správe uvádza, že pro-kremeľské médiá hrajú na city stratenej hrdosti „veľkej krajiny“ medzi časťou rusky hovoriaceho publika (najmä za hranicami Ruska). Navrhuje sa, aby sa proti tomu bojovalo „sériou skoordinovaných opatrení, ktoré by boli nákladovo efektívne s podporou a spoluprácou medzi existujúcimi nezávislými rusko hovoriacimi médiami, tak aj medzi donormi, ktorí sú ich podporovateľmi“.


V konečnom dôsledku sa Európska nadácia na podporu demokracie stala presvedčivým nástrojom na ovplyvňovanie a zasahovanie do vnútorných záležitostí „cieľových krajín“. Intervencie májú zabezpeč rozvoj verejných procesov v týchto krajinách v záujmoch „kolektívneho Západu“.