Politické hnutie SME RODINA – Boris Kollár so znepokojením berie na vedomie zdrvujúcu správu katastrofálnom hospodárení našej najväčšej zdravotnej poisťovne – VšZP. 

Znepokojenie je o to väčšie, pretože bývalý minister financií, pán Kažimír s nadšením predstavoval rozpočet pre zdravotníctvo s údajne najväčším balíkom v histórii, aký slovenské zdravotníctvo dostane.

Neubehol ani rok o nadšenej prezentácie rozpočtu pre zdravotníctvo a máme VšZP skoro v nútenej správe. Inak tomu ani nemohlo byť, keďže platby za poistenca štátu (a tým máme na mysli nezaopatrené dieťa, dôchodcov, ZŤP, atď.) pán minister nastavil na hodnotu 3,22% z vymeriavacieho základu. Na porovnanie, pracujúci človek prispieva na slovenské zdravotníctvo 14% z vymeriavacieho základu. Touto znevýhodnenou diskrepanciou pracujúceho človeka, ktorý raz nebodaj bude potrebovať zdravotnú starostlivosť spôsobuje náš štát, postupný, ale istý holokaust na vlastných občanoch.

Nerozumieme skutočnosti, keď podľa zákona o zdravotnom poistení 580/2004 v aktuálnom znení §12 ods.1 f) sadzba poistného je pre štát 4% z vymeriavacieho základu a štát jednoducho porušuje vlastné zákony. A nič sa nedeje. Ako k tomu príde občan, keď on musí dodržovať zákony a štát nie?

Máme jasný smer nedofinancovaného zdravotníctva: štát nefinancuje zdravotníctvo v dostatočnej a potrebnej miere, poisťovne nemajú peniaze na úhradu aspoň oprávnených nákladov nemocníc a ambulancií. VšZP sa so svojim poistným kmeňom dostáva do neudržateľného dlhu a hrozí jej nútená správa. Zdravotnícke zariadenia vykazujú stúpajúce dlhy napriek nesystémovým opäť nedostatočným dofinancovaním, chátra zdravotníctvo a predseda parlamentu Danko si robí PR v podobe rozdávania peňazí z cudzej peňaženky svojimi sociálnymi a rekreačnými poukazmi, ktoré vrážajú povestný smrteľný klin do rakvy našich nemocníc. Na konci špatne smerovanej cesty máme zdravotníkov, ktorí nedokážu poskytovať kvalitnú zdravotnícku starostlivosť. A občan je na nich nahnevaný.

Na príklade nedostatočného financovania môžeme uviesť našu najväčšiu a najzadlženejšiu  Univerzitnú nemocnicu v Bratislave, ktorá je porovnateľná s Fakultnou nemocnicou v Motole v Prahe. Výnosy FN Motol z roku 2017 boli na úrovni 333,18 mil EUR, kým výnosy UNB boli len 174,9 mil EUR  a to dokonca pri menších nákladoch o 100 mil EUR ako nemocnica v Prahe. Niet čo dodať.

Premiér Pellegrini sa tvári, že sa nič nedeje a vyhráža sa, že ak sa štát nedohodne s Pentou na kúpe súkromnej nemocnice v Boroch, tak Pentu čaká tvrdá konkurencia. Ako vtip by to bol skvelý, ale ide z neho husia koža.
Celkový dlh v zdravotníctve je už na úrovni 1,5 miliardy EUR. Ak takto nesystémovo pôjde riadenie zdravotníctva ďalej, môžeme čakať nielen kolaps poskytovania zdravotnej starostlivosti, exodus lekárov a sestier, chýbajúce nezaplatené lieky a zdravotné pomôcky, opadávajúce staré budovy nemocníc, ale hlavne zdravotníctvo, kde je smiešne hovoriť o prevencii, skríningu, nových inovatívnych liekoch, špičkových operáciách alebo zlepšovaní parametrov odvrátiteľných úmrtí.

Garantovať v marazme zdravotníctva vlastnému obyvateľstvu takú zdravotnú starostlivosť ako dnes je pomaly porovnateľné so systémovým vyhladzovaním vlastného obyvateľstva, ktoré si roky poctivo a zákonne platí štvornásobne väčšie zdravotné poistenie ako štát. Jasným dôkazom toho celého je aj návšteva pána Fica v nemocnici v Izraeli, kde využíva kvalitnú zdravotnú starostlivosť  v duchu hesla "po SMERE-SD a mne už len potopa".