Migréna nie je len bolesť hlavy. Táto choroba je však v spoločnosti stále málo akceptovaná a tolerovaná.

Celosvetovo sa toto ochorenie vyskytuje približne u 12 percent populácie a trikrát viac postihuje ženy ako mužov. Nevyhýba sa však ani deťom. Svetová zdravotnícka organizácia zaradila migrénu medzi 20 ochorení, ktoré výrazne zasahujú do života človeka a obmedzujú ho.

Migréna je chronické záchvatovité ochorenie prejavujúce sa strednou až ťažkou bolesťou prevažne na jednej strane hlavy, ktorá môže trvať niekoľko hodín až dní. Objavuje sa aj nevoľnosť, zvracanie a citlivosť na svetlo a zvuky. "Niektorí pacienti si často zamieňajú migrénu za klasickú bolesť hlavy," tvrdí prezidentka Slovenskej neurologickej spoločnosti - neurologička Zuzana Gdovinová. "Pacient nemusí vykazovať všetky príznaky, v každom prípade by však mal navštíviť neurológa," dodáva. Bolesť pri migréne trvá štyri až 72 hodín a pohybom sa zhoršuje. Opakuje sa aj niekoľkokrát do mesiaca.

Približne 20 percent pacientov má migrénu s takzvanou aurou. Tá sa vyskytuje pred spustením intenzívnej bolesti hlavy a pacient ju pociťuje vo forme zábleskov svetla alebo takzvaným cikcakovitým videním. Trvá maximálne hodinu a po nej nastupuje intenzívna bolesť.

Podľa svetovej epidemiologickej štúdie Global Burden of Diseases (GBD) migréna je tretím najčastejším ochorením vo svete. Vyskytuje sa u 11,7 percenta ľudí (17,1 percenta žien a 5,6 percenta mužov).

Podľa GBD je migréna na siedmom meste v rebríčku rokov strávených v invalidite. V populácii 15- až 49-ročných dokonca na treťom mieste.

Migréna ovplyvňuje pracovný aj rodinný život pacientov. Podľa štúdie Eurolight 18,2 % pacientov migréna bráni v starostlivosti o deti. Pre 17,8 % pacientov je to ochorenie, ktoré im spôsobuje problém v intímnom živote, 9 percent pacientov uvádza, že migréna bráni ich spoločenským aktivitám. Choroba je však stále poddiagnostikovaná a pacienti sú nedostatočne liečení.

Americká štúdia American Migraine Prevalence and Prevention Study, do ktorej bolo zahrnutých viac ako 160.000 pacientov, ukázala, že 44 percent pacientov s migrénou nemalo nikdy stanovenú správnu diagnózu, 49 percent pacientov sa liečilo len voľnopredajnými liekmi a 20 percent pacientov užívalo lieky od lekára. Len 12,4 percenta pacientov malo profylaktickú, teda preventívnu liečbu.