Vyznamenanie Scrutonovi v utorok vo Varšave odovzdal poľský prezident Andrzej Duda, ktorý sa vo svojom prejave zmienil aj o vplyve, aký mala na jeho politické názory filozofova kniha "The Meaning of Conservatism" (Zmysel konzervativizmu).
Duda tiež uviedol, že Scrutonova podpora antikomunistického boja "prispela k posilneniu odvahy v spoločnosti".
Slávnostný akt sa uskutočnil v deň, keď si Poľsko pripomínalo prvé čiastočne slobodné voľby, ktorá sa v krajine konali 4. júna 1989 a skončili sa porážkou komunistov. Šlo o kľúčový moment v procese rozkladu komunizmu vo východnom bloku, napísala AP.
Roger Scruton má k Slovensku i Česku zvláštny vzťah, keďže počas komunizmu pomáhal v Prahe, Brne a Bratislave organizovať podzemnú univerzitu pre disidentov.
Kto je Roger Scruton?
Anglický filozof, farmár, gentleman. Z chudobnej robotníckej rodiny. Absolvent Cambridge. Vo Francúzsku v r. 1968 pozoroval revolučné vrenie francúzskej mládeže, v dôsledku čoho sa posunul z ľavice ku konzervativizmu Edmunda Burka. V roku 1980 vydal knihu Zmysel konzervativizmu.
V rokoch 1979-84 jazdil do Československa prednášať disidentom na "podzemnú univerzitu" a pomáhal Nadácii Jána Husa, ktoré prednášky západných profesorov organizovala.
Od roku 1984 mal vstup do ČSSR zakázaný; vrátil sa až po páde režimu. Potom na svojej prvej prednáške navrhol zákaz KSČ. Po mnohých rokoch bol požiadaný, akú skúsenosť si z toho obdobia odniesol. Povedal, že než spoznal realitu komunizmu, podceňoval existenciu Diabla.
Roger Scruton je konzervatívcom typicky anglickým; jeho konzervativizmus je postojom nedôvery voči abstraktným ideám. Je to konzervativizmus skeptický a empirický, nie metafyzický. Zdôrazňuje tradíciu a zvyklosti Anglicka proti tomu, čo vymýšľajú intelektuáli a politici na európskom kontinente.
Milovník high-culture
Jeho konzervativizmus je estetický; miluje high-culture a odmieta rovnostárstvo a vulgaritu. Od radikálnej ľavice ho filozoficky delí len tenká membrána temperamentu; ľavicový revolucionár je Nihilista, nenávidí západnú spoločnosť a kultúru, preto ich chce zničiť. Jeho temperamentom je nutkanie rozbíjať.
Scrutonovský konzervatívec tiež postráda pevné ukotvenie v metafyzickej pravde, ale súc temperamentu opačného, z estetických dôvodov chce svoju spoločnosť, jej kultúru a mravy chrániť.
Scruton sa v roku 1978 uchádzal v miestnej konzervatívnej organizácii o kandidatúru do Parlamentu. Predsedníčka výberovej komisie sa ho spýtala, čo pre stranu urobil. Povedal, že založil Konzervatívnu filozofickú skupinu - čím sa jej stal okamžite podozrivým, pretože spojenie "konzervatívne" a "filozofický" je v Anglicku absurdné. Potom ešte dodal, že napísal knihu.
"O čom?" - spýtala sa.
"O estetike."
To bol koniec jeho politickej kariéry. Nech vraj kandiduje do Európskeho parlamentu ...
Scrutonov posun v ekonomike
Jeho konzervativizmus bol najprv kritický voči socializmu aj klasickému liberalizmu (bol paternalistický Tory); v priebehu 80. rokov sa však pod vplyvom Margaret Thatcherovej a nenávisti ľavice voči nej posunul liberálnym smerom, pokiaľ ide o rozsah štátu a jeho úlohu v ekonomike.
V ostatných spoločenských, kultúrnych a morálnych otázkach zastáva tradičné toryovské postoje.
Je proti EÚ. Je za národný štát. Je proti prílišnej imigrácii cudzincov. Je proti liberálnemu postoju k sexu. Je proti právam zvierat. Je za hony na líšky!
Svoj život rozdeľuje do troch fáz: v tej prvej bol v depresii, v tej druhej nespokojný a v tej tretej sú hony na líšky, jeho veľká láska i vášeň.
Máloktorý Angličan je tak nenávidený britskou ľavicou
Tento renesančný muž - filozof, profesor estetiky, publicista, spisovateľ, hudobný skladateľ, šéfredaktor intelektuálnej revue, farmár, chovateľ koní a hrdina protikomunistického odboja - bol na britských univerzitách vnímaný ako cudzí element a z akademickej pôdy v Británii doslova vyštvaný.