Západ internacionalizuje konflikt v Kamerune

Minulý týždeň sa v Bezpečnostnej rade OSN uskutočnilo nezvyčajné zasadnutie. Realizovalo sa podľa tzv. Arriovho vzorca, ktorý sa uplatňuje v situáciách, keď členovia Bezpečnostnej rady nerozhodnú o zaradení tej, alebo inej otázky do programu riadneho zasadnutia a táto otázka sa neformálne prerokúva, najčastejšie vo formáte brífingu.

Tento formát sa uplatňuje od začiatku deväťdesiatych rokov, keď v tom čase predsedajúci Rade venezuelský zástupca D. Arria pozval členov Bezpečnostnej rady na stretnutie s chorvátskym kňazom, aby ich údajne informoval o situácii v Chorvátsku (máj 1992). Následne sa tieto stretnutia, pri ktorých sa rokovací poriadok výrazne líši od pravidiel konania oficiálnych zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN, stali pravidelnými. Takýchto stretnutí sa môžu zúčastniť aj zástupcovia mimovládnych organizácií.

Tentokrát je kameňom úrazu situácia v Kamerunskej republike, kde v anglicky hovoriacich regiónoch dlhodobo panuje nespokojnosť s ich nerovnoprávnym postavením v štáte. Diskriminácia prešla do aktívnej fázy a podnietila masové demonštrácie sprevádzané násilnými činmi. Vláda odpovedala pomocou vojenskej sily, konflikt získal radikálnu podobu.

V súčasnosti existujú v Kamerune dve hlavné separatistické hnutia: dočasná vláda Ambazónie (kamerunskí separatisti takto plánujú nazvať svoj štát) a Ambazónska rada vlády. Každé hnutie má svoje vlastné vojenské krídlo. Za posledné dva roky v dôsledku ozbrojeného násilia zomrelo najmenej 1 800 ľudí. To sú vládne údaje, zároveň sa hovorí o desiatkach tisíc mŕtvych ...

Delegácia USA v Bezpečnostnej rade OSN navrhla zahrnúť do oficiálneho programu zasadnutia situáciu v Kamerune, ale mnohé krajiny boli dôrazne proti. Po prvé, Kamerun bol ako prvý proti. Po druhé, proti boli všetci členovia Bezpečnostnej rady afrických krajín - Juhoafrická republika, Pobrežie Slonoviny a Rovníková Guinea. Spojené štáty si však presadili konanie zasadnutia, ktoré zrealizovali pod zámienkou „informačného brífingu“. Na brífingu dostali slovo zástupcovia anglicky hovoriacich regiónov Kamerunu, ktorý vystúpili v cirkevných šatách, alebo pod zámienkou „mimovládnych“ organizácií. Cieľom ich vystúpení bolo dokázať, že v Kamerune dochádza k masívnemu porušovaniu ľudských práv a medzinárodné spoločenstvo musí konať ...

Je potrebné vziať do úvahy, že problém má dve strany. Po prvé, skutočná situácia anglicky hovoriaceho obyvateľstva v Kamerune a po druhé správanie tých, ktorí využívajú a provokujú konflikt v Kamerune.

Keď už hovoríme o prvej strane medaily, musíme povedať, že situácia v krajine nie je vôbec jednoduchá. Nie je spojená len so separatistickými náladami v anglicky hovoriacich regiónoch. Kamerun sa nachádza v centre najväčšej zóny nestability a je zaplavený miliónmi utečencov. Pokiaľ ide o samotný separatizmus, tak len malá časť z nich požaduje oddelenie. Niekoľko hnutí požaduje rozšírenie autonómie, alebo federalizáciu za nových podmienok, avšak radikálne elementy sú pripravené k teroru.

Pri posudzovaní druhej strany mince je potrebné poznamenať, že problémy Kamerunu sú v mnohých ohľadoch zložitejšie, ako podobné problémy ostatných afrických krajín. Kamerun bol kolonizovaný niekoľkými krajinami naraz: v roku 1884 – Nemeckom, po porážke Nemecka v prvej svetovej vojne - Francúzskom a Britániou. Bývalá nemecká kolónia sa formálne stala „mandátovým územím“ Spoločnosti národov, ale v praxi sa jednalo o ten istý koloniálny systém. Po vytvorení dvoch častí Kamerunu (francúzskeho a britského) na základe rozhodnutia OSN zostali pod ručením území tých istých metropôl. OSN, na rozdiel od Spoločnosti národov, nastolila otázku ich dekolonizácie, ale francúzske a britské časti boli v nerovnom postavení. Ak 1. januára 1960 získal nezávislosť francúzsky Kamerun, tak potom si britský Kamerun musel vybrať medzi pripojením sa k francúzskemu Kamerunu, alebo k Nigérii.

Výsledkom bolo veľké trenie medzi rôznymi časťami krajiny. Pripojenie Britského Kamerunu k nezávislému (bývalému francúzskemu) Kamerunu bolo podmienené vytvorením federálneho štátu, kde by obe časti existovali na rovnakom základe. Avšak v roku 1972 bola federálna štruktúra zrušená a moc zostala v rukách francúzsky hovoriacich Kameruncov. Od tej doby začala narastať nespokojnosť anglicky hovoriacej populácie v krajine, čo aj viedlo ku kríze.

Útoky na Kamerun sa zintenzívnili potom, ako sa krajina zmenila na potenciálnu ropnú veľmoc. V roku 2002 Medzinárodný súdny dvor OSN prijal rozhodnutie o prevode polostrova Bakassi s jeho bohatými ropnými poliami z Nigérie do správy Kamerunu. Všimnime si pre 21. storočie neobyčajné tvrdenie tohto súdu, zdôvodňujúceho zmenu vlastníctva územia tým, že európske veľmoci majú právomoc (!) vytyčovať hranice v Afrike. Vtedy sa v krajine aj začali ozbrojené nájazdy hnutia Boko Haram ...

Postoj Ruska vo vzťahu ku kríze v Kamerune bol po prvýkrát verejne deklarovaný v roku 2018, keď separatisti ako rukojemníkov zadržiavali 79 študentov z anglicky hovoriacich oblastí. Rusko tento trestný čin dôrazne odsúdilo, pričom poznamenalo, že tieto udalosti považuje za dôkaz závažnosti problémov spôsobených separatizmom a extrémizmom. Vo vyhlásení sa uvádzalo, že riešenie krízy je možné len „politickými metódami, cestou otvoreného inkluzívneho dialógu v záujme čo najskoršieho dosiahnutia mieru a národnej dohody v Kamerune“. V súvislosti s rastúcou kriminalitou prijalo ruské veľvyslanectvo v Kamerune ďalšie opatrenia na zvýšenie svojej bezpečnosti a ruské ministerstvo zahraničia nariadilo ruským občanom, ktorý sa nachádzajú v Kamerune, aby boli ostražití a opatrní.

Zástupca Ruskej federácie na poslednom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN vo svojom vystúpení poznamenal, že humanitárna podpora pre Kamerun je možná, ale len v takom prípade, ak samotný Kamerun o to požiada Radu. To znamená, že Rusko situáciu vyhodnotilo ako vnútornú záležitosť Kamerunskej republiky a je proti zásahom do jej vnútorných záležitostí. Rusko, Čína a africké krajiny sú proti tomu, aby situácia v Kamerune bola zaradená do oficiálneho programu Bezpečnostnej rady OSN, ale posledné zasadnutie ukázalo, že Západ bude mať snahu konflikt internacionalizovať.

Dnešná situácia v Kamerune je živým príkladom novej fázy prerozdeľovania oblastí vplyvu v Afrike. Jedná sa o posilnenie nárokov Nemecka na Afriku a večný súboj dedičov britských a francúzskych kolonizátorov a zasahovaním USA. V tomto kontexte aj treba posúdiť politiku Kamerunu v konvergencii s Čínou a Ruskom.