Spojené štáty by mali brať do úvahy možnosť, že budú zatiahnuté do nevyprovokovanej vojny s Iránom. Mali by sa zamerať najmä na predchádzajúce správanie poradcu Johna Boltona, ktorý sa môže stať architektom tejto vojny.

Bolton nielenže dlhodobo presadzuje zmenu iránskeho režimu, ale zohral tiež kľúčovú úlohu pred americkým útokom na Irak v roku 2003, kedy sa podieľal na vytváraní vymyslených obvinení voči irackému diktátorovi Saddámovi Husajnovi z výroby jadrových zbraní.

Aj šestnásť rokov potom sa dokonca niektorí snažia obhajovať tvrdenie, že zdrojom chybných správ o vývoji irackých zbraní hromadného ničenia bola CIA. Eisnerov článok z odkazom na jeho knihu poukazuje na to, že CIA a ďalšie americké tajné služby spochybňovali tvrdenia Boltona.

Ako sa neskôr ukázalo, príslušné spravodajské materiály poskytnuté Spojeným štátom boli falzifikáty. bez ohľadu na to vtedajší americký prezident George W. Bush a jeho administratíva za súhlasu Boltona a Cheneyho strašili Američanov "jadrovým hríbom", pokiaľ nebude vykonaná príslušná akcia.

"O generáciu neskôr sa Bolton oháňa cynickou a pochybnou rétorikou proti Iránu, ktorý mal dlhú v zornom poli spolu s Irakom," píše Eisner. Pripomína, že Bolton v roku 2003 oznámil správu izraelským predstaviteľom, že USA sa neskôr postaví hrozbám pochádzajúcim z Iránu, Sýrie a Severnej Kórey.

Bolton tento mesiac oznámil, že na Blízky východ mieria americké lietadlové lode spolu s americkými bombardérmi. Dôvodom sú nešpecifikované "znepokojujúce náznaky a varovania", toho že Irán zvažuje ofenzívnu akciu proti Spojeným štátom. Boltonove varovanie sa stretlo so skepsou a opoziční demokrati obviňujú republikánov, že hrozbu zveličujú.

Podobne to bolo aj v roku 2003, kedy Bolton pôsobil ako námestník amerického ministra zahraničných vecí a spochybnil irackú dvanásťtisícstranovú správu pre OSN, v ktorej sa Irak snažil ukázať, že nemá žiadne zbrane hromadného ničenia, píše Eisner. Pripomína, že Bolton vtedy dokonca nariadil spísať odpoveď na jednu stranu, v ktorej bolo uvedené, že iracká správa zanedbáva snahy krajiny získať urán z Nigeru.

"V skutočnosti sa Irak o zisk uránu nepokúsil a neskôr sa ukázalo, že obvinenie sa zakladalo na podvrhnutých dokumentoch," pokračuje publicista. Dodáva, že obviňovanie zo zveličovania hrozieb Boltona nezastavilo ani v minulosti, keďže ide o človeka, ktorý už dlhé roky bojuje za zmenu režimu v Teheráne.



V roku 2010 Bolton v televízii Fox New priznal, že pokiaľ ide o otázky národnej bezpečnosti, posilnil by možnosti vládneho utajovania a umožnil klamať verejnosti. Na otázku prekvapeného moderátora, či by klamal preto, aby hájil pravdu, Bolton odvetil, že by nemal problém vyhlásiť vedomú lož, ak by tým chránil americké národné záujmy, aj keď takéto situácie nastávajú zriedka.

Za zavlečenie Spojených štátov do katastrofálnej a neoprávnenej vojny s Irakom v roku 2003, ktoré zorganizovali Bolton a Cheney, sú podľa publicistu z toho nespravodlivo obviňované americké tajné služby. Irak počas roku nevyvíjal jadrové zbrane, v roku 2019 nieje pravdepodobné, že by Irán plánoval vojnu s USA.

Publicista odkazuje na tvrdenie bývalého analytika CIA Melvina Goodmana, podľa ktorého americké tajné služby nemajú žiadny dôkaz o iránskych plánoch ohroziť americké záujmy na Blízkom východe. Stotožňuje sa s ním, že od chvíle, kedy bol Bolton menovaný Trumpovým poradcom, sa americká administratíva usilovne snaží vyprovokovať iránsku vládu cez sankcie a propagandu.

V roku 2003 použila Bushova administratíva tvrdenia o nigerskom uráne podobne ako incident v Tonkinskom zálive, aby ospravedlnila vojenskú inváziu do Iraku, ktorá si nakoniec vyžiadala desiatky tisíc mŕtvych. Eisner uvádza, že Bolton vtedy zastával nižšiu pozíciu, ale zdá sa, že dokázal beh vecí kontrolovať.

"Jediná otázka znie, či prezident Trump skočí na Boltonove machinácie," uzatvára publicista.