Vojny na Blízkom východe a vzrast sektárskeho násilia či islamistických teroristických skupín urobili z kolísky kresťanstva jednu z najnebezpečnejších oblastí pre túto náboženskú vieru.

Týka sa to najmä Iraku, kde sa kresťania aj po porážke Islamského štátu stretávajú s náboženskou diskrimináciou. Mnohí z nich sa kvôli tomu pokúšajú dostať do Spojených štátov, dokonca aj americký prezident Donald Trump považuje ochranu kresťanov na Blízkom východe za svoju kľúčovú politiku.

Pred americkou inváziou do Iraku bolo v krajine okolo 1,4 milióna kresťanov. Dnes ich zostáva menej ako 250 000, čo predstavuje 80% pokles počas obdobia necelých dvoch desaťročí, informuje server eurozpravy.cz.

Islamistické skupiny zabíjajú kresťanov a vyháňajú ich z domovov. Podľa oficiálnych štatistík sa do pláne Ninivčanov,  jedného z hlavných centier kresťanskej komunity v Iraku, po jej oslobodení od IS vrátilo menej ako 50% kresťanského obyvateľstva. Viac než sto tisíc irackých kresťanov utieklo do iných krajín, napr. do Libanonu, Turecka a Jordánska.

Trump, ktorý sa profiluje ako ochranca kresťanov na Blízkom východe, chce do pláne Ninivčanov investovať a usiluje sa o to, aby z nej opätovne urobilo miesto vhodné na život pre kresťanské komunity. Trump je k tomu tlačený aj konzervatívnymi kresťanskými skupinami, ktoré patria medzi jadro jeho voličskej základne.

Trumpova administratíva presadzuje zároveň prísnu protimigračnú politiku, ktorú sa paradoxne uplatňuje aj voči perzekvovaným kresťanom. Počet irackých kresťanov smerujúcich do USA poklesol o 98% v priebehu uplynulých dvoch rokov. V roku 2018 prijali Spojené štáty len 23 irackých kresťanov. Iba čisto pre porovnanie, administratíva Baracka Obamu v roku 2016 prijala 2 000 irackých kresťanov.

Kresťania, ktorí žili na pláni Ninivčanov, sa sťažujú, že im je odopieraný prístup k ich domovu ľudovými milíciami, ktoré sú podporované Iránom. Podľa Jamala Talia, generálneho riaditeľa kresťanských záležitostí v oblasti Kurdistanu, je to spôsobené ako dôsledok snahy o zmenu demografie v oblasti, čo by len prospelo vplyvu Iránu.

Magazín The Atlantic už predtým upozornil na to, že diskriminácia voči kresťanom v Iraku je "napísaná priamo v ústave". Tá stanovuje islam ako oficiálne náboženstvo krajiny a zakazuje akékoľvek zákony, ktoré by "odporovali etablovaným ustanoveniam islamu". Ústava bola prijatá dva roky po americkej invázii.



Na základe zákonného rámca sú kresťania minoritou s obmedzenými právami. Nemoslimskí muži si nemôžu napr. brať moslimky, keďže sa potom automaticky považujú za moslimov, aj keby sa narodili zo znásilnenia.

Podľa organizácie Open Doors, ktorá každoročne zverejňuje zoznam 50 krajinách, kde sú kresťania najviac prenasledovaní, sú práve kresťania najprenasledovanejšou náboženskou skupinou na svete.

V top desiatke krajín, kde hrozí kresťanom najväčšie nebezpečenstvo, sa umiestnili na popredných pozíciách štáty s dominantným náboženstvom konzervatívnej verzie islamu akými sú Afganistan, Pakistan, Somálsko, Irán alebo práve Irak.