Komentár Jany Teleki: 3,2,1, Smer ! Defenestrácia odštartovaná
30 | 05 | 2019 I Jana Teleki
Východ žiada mimoriadny snem a odstúpenie Fica
Neviem, či si niekto spomenie na rok 1998, keď Mečiar vyhral voľby, ale prehral svoju politickú budúcnosť. Stalo sa niečo, čo si mnohí želali, ale potom ako sa to stalo, nedokázali situáciu ani vyhodnotiť. V podobnej situácii sa v súčasnosti ocitol Smer. V Smere sa prebudila vnútrostranícka demokracia a poslušní členovia odmietajú svoju doterajšiu úlohu roznášania letákov. Chcú mať priestor v politike a právo rozhodovať o smerovaní Smeru bez Róberta Fica. Ten - podobne ako Mečiar v roku 1998 - sa stal nedostupným, je v zahraničí.
Šuškanda prerástla do reálnej hrozby
Nikto nepochyboval o tom, že postupné klesanie preferencií, Ficov strhaný výraz tváre, dôvod predlženia ochranky, strata jeho bývania a stále bujnejúce korupčné aféry bez akejkoľvek sabareflexie sú krutou politickou poučkou alebo následkom ešte horšieho vnútropolitického stavu strany. Salónne vyjadrenia Moniky Beňovej, vrcholných politikov Smeru, či nezodpovedané otázky novinárov o vnútornom napätí Smeru sa začali meniť na základe prvých reakcií politikov k iniciatíve východoslovenského Smeru na obnovu vnútorných orgánov strany.
Pellegrini zdvihol vlajku reformy, keď povedal, že možno sa už vôbec nebude baviť na túto tému. Znamená to, že má informácie aj z ostatných častí Slovenska a je si istý nezvratnosťou tohto procesu. Z vyjadrení, že snem je naplánovaný na december a treba sa sústrediť na parlamentné voľby vyplýva, že Žigovi a zvyšku verných, v snahe páčiť sa Ficovi, evidentne ušiel posledný vlak. Zápalná šnúra bola zapálená a môžeme si byť istí, že nejde o spontánnu reakciu partie Smeru na odvolanie elity, ale o začiatok pripravenej a premyslenej politickej akcie.
Štiepenie Smeru zvnútra
Elitu Smeru asi netreba upodozrievať z toho, že by nebola lojálna voči Ficovi, svojmu chlebodarcovi, pretože na tom istom zozname nepotrebných politikov, ktorých defenestrácia sa spustila. Začnú ventilovať a zverejňovať konflikty s členskou základňou. Do tohto procesu ani Danko, ani Bugár nebudú môcť nijak zasiahnuť. V konečnom dôsledku sa budú môcť len modliť, aby sa situácia s Ficom alebo bez Fica vyriešila a koalícia dovládla. Samozrejme, že sami majú viac informácií o Ficových šanciach a beznádejnej situácii ako verejnosť.
Podarí sa Ficovi potlačiť vzburu a s nespokojencami zbaviť sa aj Pellegriniho?
Fico si matematiku a vnútrostranícke pravidlá dávno prispôsobil tak, aby voľbami zdola stranu nikto neovládol. Možno bude uvažovať o zreformovaní strany a silnejšej uzurpácii moci vo vnútri, ako to bolo doteraz, čo by znamenalo odchod veľkej časti členskej základne aj s nanúteným alebo dobrovoľným odchodom Pellegriniho. Prinieslo by to koniec vlády a predčasné voľby, čo Fico môže prijať iba v prípade, že sa rozhodol brániť do poslednej kvapky krvi a strhnúť so sebou všetko a všetkých. Pellegrini bez Fica dokáže prežiť a strata dôvery k Ficovmu dnešnému Smeru nebude mať vplyv na jeho ďalší postup. Možno ho to trochu zdrží alebo zradikalizuje a strhne so sebou významnú časť členov Smeru. Nakoniec palácová revolúcia v Smere s Pellegrinim ako novým predsedom strany hrá do kariet aj tým kalkuláciám, ktoré stavajú na tom, že Smer musí dovládnuť, preto nemožno Pellegriniho zvrhnúť a vyvolať vládnu krízu s predčasnými voľbami.
Marián Leško si už nechá pre seba, čo si o tom myslí
Jeden z najlepších vnútropolitických odborníkov po svojej nominácii do tímu Čaputovej sa k tejto téme nevyjadrí verejne, ale jeho prognózu Zuzana Čaputová bude vedieť zužitkovať pre seba aj pre svoje prostredie mimo paláca. História poukazuje na dve veci. Tento pohyb je tektonický a povedie k roztrhnutiu Smeru a určite neskončí len pri defenestrácii Fica a jeho kliky vo vedení strany aj keby Fico miliónkrát vykrikoval, že stranu vytvoril a vybudoval.
Druhá vec, na ktorú ukazuje, je Pellegriniho politický vzostup, ktorý je založený na slušnosti, vnímaní vlastného prostredia, konkurencie, schopnosti pozorovať a učiť sa. Pellegrini sa naučil vyhodnocovať realitu a svoje vlastné šance, skutočne ovláda a riadi vládu aj bez Ficových rád a pokynov, dokáže komunikovať v priereze takmer celého politického spektra a zdá sa, že bude oveľa akceptovateľnejší ako Fico, ktorého koaličný potenciál je na nule. Tá nula je len niečo nad 5% vďaka úpadku preferencií Mostu a impotentnosti SNS, čím sa Smer v budúcej forme s Ficom stane nežiadanou nevestou.
Ficove zrkadlo a kanibalizmus v Smer - SD
Neviem, či Fico bude aj v najbližšom období pri rozhodovaní používať to isté krivé zrkadlo, ktoré mu neukazuje spoločnosť, politiku a jeho vlastné blízke okolie pravdivo. Stalo sa niečo, na čo možno myslel v najhorších snoch, ale s čím nepočítal - nechcú ho jeho vlastní. Fico má za sebou skúsenosť, ako stratiť premiérsku stoličku a pozná horkosť prehry, ktorá sa na neho valí teraz aj od vlastných straníkov. Vie, že zbytočne bude klásť odpor a bojovať vnútrostraníckymi obštrukciami, pretože ak prežije, zostane mu len torzo pôvodného Smeru a nakoniec od neho odídu aj jeho vazali a umelo živená elita.
Fico možno nebude chcieť stratiť tvár a bude bojovať do posledných síl ako o dušu, ale sám vie, ako sa to skončí. S najväčšou pravdepodobnosťou väčšina Smeru obíde bez uznania akýchkoľvek jeho zásluh a on sa zrejme bude musieť hľadať uplatnenie mimo politiky.
Neviem, či si niekto spomenie na rok 1998, keď Mečiar vyhral voľby, ale prehral svoju politickú budúcnosť. Stalo sa niečo, čo si mnohí želali, ale potom ako sa to stalo, nedokázali situáciu ani vyhodnotiť. V podobnej situácii sa v súčasnosti ocitol Smer. V Smere sa prebudila vnútrostranícka demokracia a poslušní členovia odmietajú svoju doterajšiu úlohu roznášania letákov. Chcú mať priestor v politike a právo rozhodovať o smerovaní Smeru bez Róberta Fica. Ten - podobne ako Mečiar v roku 1998 - sa stal nedostupným, je v zahraničí.
Šuškanda prerástla do reálnej hrozby
Nikto nepochyboval o tom, že postupné klesanie preferencií, Ficov strhaný výraz tváre, dôvod predlženia ochranky, strata jeho bývania a stále bujnejúce korupčné aféry bez akejkoľvek sabareflexie sú krutou politickou poučkou alebo následkom ešte horšieho vnútropolitického stavu strany. Salónne vyjadrenia Moniky Beňovej, vrcholných politikov Smeru, či nezodpovedané otázky novinárov o vnútornom napätí Smeru sa začali meniť na základe prvých reakcií politikov k iniciatíve východoslovenského Smeru na obnovu vnútorných orgánov strany.
Pellegrini zdvihol vlajku reformy, keď povedal, že možno sa už vôbec nebude baviť na túto tému. Znamená to, že má informácie aj z ostatných častí Slovenska a je si istý nezvratnosťou tohto procesu. Z vyjadrení, že snem je naplánovaný na december a treba sa sústrediť na parlamentné voľby vyplýva, že Žigovi a zvyšku verných, v snahe páčiť sa Ficovi, evidentne ušiel posledný vlak. Zápalná šnúra bola zapálená a môžeme si byť istí, že nejde o spontánnu reakciu partie Smeru na odvolanie elity, ale o začiatok pripravenej a premyslenej politickej akcie.
Štiepenie Smeru zvnútra
Elitu Smeru asi netreba upodozrievať z toho, že by nebola lojálna voči Ficovi, svojmu chlebodarcovi, pretože na tom istom zozname nepotrebných politikov, ktorých defenestrácia sa spustila. Začnú ventilovať a zverejňovať konflikty s členskou základňou. Do tohto procesu ani Danko, ani Bugár nebudú môcť nijak zasiahnuť. V konečnom dôsledku sa budú môcť len modliť, aby sa situácia s Ficom alebo bez Fica vyriešila a koalícia dovládla. Samozrejme, že sami majú viac informácií o Ficových šanciach a beznádejnej situácii ako verejnosť.
Podarí sa Ficovi potlačiť vzburu a s nespokojencami zbaviť sa aj Pellegriniho?
Fico si matematiku a vnútrostranícke pravidlá dávno prispôsobil tak, aby voľbami zdola stranu nikto neovládol. Možno bude uvažovať o zreformovaní strany a silnejšej uzurpácii moci vo vnútri, ako to bolo doteraz, čo by znamenalo odchod veľkej časti členskej základne aj s nanúteným alebo dobrovoľným odchodom Pellegriniho. Prinieslo by to koniec vlády a predčasné voľby, čo Fico môže prijať iba v prípade, že sa rozhodol brániť do poslednej kvapky krvi a strhnúť so sebou všetko a všetkých. Pellegrini bez Fica dokáže prežiť a strata dôvery k Ficovmu dnešnému Smeru nebude mať vplyv na jeho ďalší postup. Možno ho to trochu zdrží alebo zradikalizuje a strhne so sebou významnú časť členov Smeru. Nakoniec palácová revolúcia v Smere s Pellegrinim ako novým predsedom strany hrá do kariet aj tým kalkuláciám, ktoré stavajú na tom, že Smer musí dovládnuť, preto nemožno Pellegriniho zvrhnúť a vyvolať vládnu krízu s predčasnými voľbami.
Marián Leško si už nechá pre seba, čo si o tom myslí
Jeden z najlepších vnútropolitických odborníkov po svojej nominácii do tímu Čaputovej sa k tejto téme nevyjadrí verejne, ale jeho prognózu Zuzana Čaputová bude vedieť zužitkovať pre seba aj pre svoje prostredie mimo paláca. História poukazuje na dve veci. Tento pohyb je tektonický a povedie k roztrhnutiu Smeru a určite neskončí len pri defenestrácii Fica a jeho kliky vo vedení strany aj keby Fico miliónkrát vykrikoval, že stranu vytvoril a vybudoval.
Druhá vec, na ktorú ukazuje, je Pellegriniho politický vzostup, ktorý je založený na slušnosti, vnímaní vlastného prostredia, konkurencie, schopnosti pozorovať a učiť sa. Pellegrini sa naučil vyhodnocovať realitu a svoje vlastné šance, skutočne ovláda a riadi vládu aj bez Ficových rád a pokynov, dokáže komunikovať v priereze takmer celého politického spektra a zdá sa, že bude oveľa akceptovateľnejší ako Fico, ktorého koaličný potenciál je na nule. Tá nula je len niečo nad 5% vďaka úpadku preferencií Mostu a impotentnosti SNS, čím sa Smer v budúcej forme s Ficom stane nežiadanou nevestou.
Ficove zrkadlo a kanibalizmus v Smer - SD
Neviem, či Fico bude aj v najbližšom období pri rozhodovaní používať to isté krivé zrkadlo, ktoré mu neukazuje spoločnosť, politiku a jeho vlastné blízke okolie pravdivo. Stalo sa niečo, na čo možno myslel v najhorších snoch, ale s čím nepočítal - nechcú ho jeho vlastní. Fico má za sebou skúsenosť, ako stratiť premiérsku stoličku a pozná horkosť prehry, ktorá sa na neho valí teraz aj od vlastných straníkov. Vie, že zbytočne bude klásť odpor a bojovať vnútrostraníckymi obštrukciami, pretože ak prežije, zostane mu len torzo pôvodného Smeru a nakoniec od neho odídu aj jeho vazali a umelo živená elita.
Fico možno nebude chcieť stratiť tvár a bude bojovať do posledných síl ako o dušu, ale sám vie, ako sa to skončí. S najväčšou pravdepodobnosťou väčšina Smeru obíde bez uznania akýchkoľvek jeho zásluh a on sa zrejme bude musieť hľadať uplatnenie mimo politiky.
Zdieľať tento článok