Ďalšie dve krajiny, Srbsko a Filipíny, výrazne zvýšili svoje národné zlaté rezervy. Sledujú tak globálny trend ostatných centrálnych bánk, ktoré takisto aktívne akumulujú tento drahý kov. Výraznejší pohybe na trhu so zlatom je vnímaný ako blížiaci sa posun od dolárového štandardu.

Belehrad zvýši svoje zlaté rezervy zo súčasných 20 na 30 ton do konca tohto roka. Správu priniesla srbská spravodajská agentúra Vecernje Novosti. Uviedla, že krajina plánuje ako bezpečnostné opatrenie do konca roku 2020 zvýšiť svoju držbu zlata na 50 ton. Štatistiky Národnej banky Srbska uvádzajú súčasné devízové rezervy v hodnote 11 miliárd EUR.

Rozhodnutie o posilnení zásob zlata sa údajne prišlo po tom ako sa tento mesiac srbský prezident Alexandar Vučić stretol s predstaviteľmi MMF. Zástupcovia fondu schválili Belehradu nákupy zlata, ako súčasť stratégie Srbska na zvýšenie devízových rezerv.

Minulý rok oznámila centrálna banka Filipín, že prijala zákon, ktorý oslobodzuje drobných prospektorov od platenia spotrebných daní a daní z príjmu za predaj zlata národnej banke. Tento krok Filipíny vysvetlili ako spôsob na posilnenie devízových rezervy krajiny a snahy zabrániť pašovaniu.

Podľa agentúry Reuters drobní baníci a prospektori obchádzali platenie daní, zavedené v roku 2011, predajom zlata na čiernom trhu. Zákon ich oprávňuje predávať všetko vyťažené zlato centrálnej banke krajiny za aktuálne ceny na svetových trhoch. Zlaté rezervy Filipín však zostali za posledný polrok nezmenené, zhruba na úrovni 198 ton. Zlato predstavovalo ku koncu apríla takmer desať percent hrubých medzinárodných rezerv v krajine.

Krajiny po celom svete zvyšujú snahu diverzifikovať svoje devízové rezervy od amerického dolára.

Podľa údajov World Gold Council (WGC) dosiahol celkový čistý nákup centrálnych bánk od roku 2013 najvyššiu úroveň, čo sa týka čistých nákupov v prvom štvrťroku tohto roka. Nákupy medziročne vzrástli o 68 percent na celkových 145,5 ton.

Globálny trend udávali najmä Rusko a Čína. Začiatkom tohto mesiaca WGC uviedla, že v prvom štvrťroku 2019 zaznamenala najvyšší čistý nákup zlata Ruská centrálna banka. Krajina nakúpila tento roku už 55,3 tony zlata, čím svoje zlaté rezervy zvýšila na celkových 2 168,3 ton. Stala sa tak najväčším kupcom drahých kovov na svete.

Moskva zároveň dramaticky zredukovala svoje dlhopisy Ministerstva financií USA, ako súčasť plánov dedolarizácie krajiny. 

V priebehu posledných piatich rokov Rusko kupovalo tento drahý kov v približnom objeme 200 ton ročne, pričom plánuje aj v blízkej budúcnosti tieto objemy udržať. Rusko je v súčasnosti piatym najväčším držiteľom zlata na svete a predpokladá sa, že už tento rok predbehne v objeme zlatých rezerv Francúzsko a Taliansko, ktoré sú na štvrtom a treťom mieste s minimálnym rozdielom, a dotiahne sa tak na druhé Nemecko s objemom viac ako 3,5 tis. ton zlata. USA sú v tejto komodite na prvom mieste s niekoľko násobným predstihom v objeme viac ako 8 tis. ton zlata. Do roku 2010 takmer všetky centrálne banky zlato odpredávali. Od roku 2010 centrálne banky zlato opäť nakupujú vo veľkom a Rusko v tomto nákupe zatiaľ vedie. Najviac zlata v posledných rokoch odpredala Venezuela.