Rafael Rafaj: Volebné facky, alebo lesk a bieda konzervatívnych síl 2. časť
28 | 05 | 2019 I Rafael Rafaj, Inštitút národnej politiky
Konzervatívne – vlastenecké a kresťanské sily - mohli mať v Európskom parlamente zo Slovenska silnejšie zastúpenie. Viem, keby bolo keby, boli by sme v nebi... Lenže v Európskom parlamente mohli byť aj ďalšie subjekty. Najmä s kresťanskou a vlasteneckou orientáciou.
Pozrime sa ako to mohlo dopadnúť, keby nebolo straníckeho egoizmu, naivizmu a narcisizmu. Nie kvôli rozliatemu mlieku v európskych, ale už kvôli možnému zbieraniu smotany v parlamentných voľbách. Už pred eurovoľbami som kritizoval nejednotnosť národno-kresťanských síl.
Komentár Rafaela Rafaja: Lesk a bieda národných „síl“
Mečiar sa vracia. Možno už dnes v Bratislave odpovie na výzvu a ohlási comeback. Zdá sa, že mnohí nepostrehli, že pohár s „národnou“ politickou vodou sa už prelieva.
Čítať ďalej
25 | 04 | 2019
|
Rafael Rafaj
Roztrieštenosť v tomto prípade neznamená body pre názorovú pluralitu. Skôr je to dôsledok „osobností“ – alfasamcov na čele alebo vo vedení týchto subjektov. Politika na Slovensku je, žiaľ, stále len o ľuďoch-politikoch, ale o to menej pre ľudí alebo za národ.
Svätoplukova kliatba a prepadnuté hlasy
Každé zlo je však na niečo dobré. Ak sa strany s kresťanskou a proslovenskou orientáciou nezjednotia, v marci to môže byť oveľa mrazivejšia sprcha. Poďme sa pohrať s číslami. Z 31 subjektov získalo mandáty europoslancov len šesť, spolu dali 72,46 percent. To znamená, že takmer tretina (27,5%) hlasov prepadla. To sa stáva v každých voľbách. Ale pozoruhodné je, že vybraným kresťansky, národne a kriticko-protestne orientovaným subjektom (11) prepadlo spolu 13,42% hlasov. Bez SNS, ktorá nepreskočila kvórum (4,09), by to stále bolo viac ako 9 percent (9,33%) hlasov! V prvom sumáre ide o tri prepadnuté mandáty, v druhom o dva. Toto je svätoplukova daň (testovania svalov pred parlamentnými voľbami), ktorú sme (ne)chcene zaplatili. Inak by víťazom volieb bolo nie progresívne (liberálne), ale konzervatívne (národno-kresťanské) Slovensko [13 + 9% (KDH) = cca 22%].
Účel (po)svätí aj prostriedky
Ukazuje sa, že konzervatívne sily s obranou kresťanských a vlasteneckých hodnôt naberajú na sile, ale ak bude každý sval dvíhať volebné bremeno sám, v marci ho zodvihnú maximálne dva hlavné svaly, aj to s otáznikom pre možnú „svalovicu“ národniarov, ale aj kresťanských demokratov. Teraz sú na ťahu nielen alfasamci, ale aj členovia a voliči týchto svalov, z ktorých mnohé sú len niekoľkodesatinné mikrosvaly, ale ak by zapli spolu, dokázali by zodvihnúť aj veľké bremeno. Pol roka je na diskusiu medzi týmito názorovými skupinami dosť času na zvolenie správnej a jedine možnej stratégie – formálnej alebo neformálnej spolupráce v spoločnom postupe. Hrať sa teraz na „slušných“ národniarov, na „pravých“ kresťanov, na „skutočných“ vlastencov či „zásadových“ skeptikov-kritikov s odmietaním „extrémistov, kolaborantov, zradcov...“ a iných -istov - pričom si liberálny mainstream mädlí ruky - je ako vyhrávať si na hornej palube Titaniku s dištancovaním sa od „podpalubia“, ktoré už zaplavuje voda... Rovnako scestné je klamať sa, že voliči sa prelejú nakoniec ku mne/nám, lebo... V čom je „lebo“ lepšie ako „keby“? Iba v sebaklame, ktorým si ofukujeme doráňané ego. Dokedy? Iste, má to ešte jeden háčiť. O spojení síl a aj hlasov treba presvedčiť aj voličov, aby prišli a volili rovnako ako by chceli, ale do spoločnej kasičky, kde babka k babce... a budú pre všetkých aj tie kapce v parlamente. A to ešte stále na obzore rašia nové subjekty, napr. neidentifikovateľný „Harabinov subjekt“...
Belousovová sa pustila do národného spektra. Toto si za klobúk nedajú!
Bývalá poslankyňa Anna Belousovová sa na sociálnej sieti Facebook vyjadrila k situácii v národnom spektre.
Čítať ďalej
28 | 05 | 2019
|
Aneta Leitmanová
Môže to byť aj neprogresívne
Tých lietajúcich minimálne 13 percent stojí za to. V marci 2020 by mohli mať cenu zlata, ktoré môže zmeniť progresívne krájanie liberálneho barana. Veľa bude záležať aj od rozhodnutia KDH, na ktorú hodnotovú stranu sa pridá a či sa po tridsiatich rokoch antislovenskej politiky dokáže vyslobodiť zo svojho prekliatia. Potenciál 40% už nie je na zahodenie, ani na mávnutie rukou, ale na možné spoločné vládnutie – záchranu Slovenska pred ideologickým šialenstvom. Stačí len ubrať na egu niektorých ľudí, lebo na každom programe a prioritách sa dajú nájsť spoločné prieniky. Stojí to za úvahu, aj napriek riziku polčasu rozpadu takejto koalície koalícií, ktorý by urýchľovali všetky mainstreamové (antislovenské) médiá, mimovládny sektor a aj niektoré ambasády, ale na to sme si už na Slovensku zvykli. Tak čo, dokážeme vypáliť liberálny rybník aspoň tu, keď v Európe sa to ešte nepodarilo? Veď tých skapatých susedových kôz, lebo aj mne zdochla, už bolo v slovenskej politickej histórii dosť.
Zdieľať tento článok