Od víťazstva Zuzany Čaputovej v prezidentských voľbách majú všetci slovenskí slniečkari dôvod na radosť. Do prezidentského kresla zasadne už čoskoro ich vysnená „politička“ zastávajúca sa  migrantov. Tá, ktorá považuje adopcie pármi rovnakého pohlavia za normálne a ako väčšina liberálov prirodzene zatracuje Rusko. Čo však tá druhá časť Slovenska? Kto sa zastane národa a jeho záujmov? 

Jednou z nádejí v čele politickej strany Národnej Koalície je Slavěna Vorobelová. Je nanajvýš zodpovedná, zastať sa národne a kresťansky orientovanej časti našej spoločnosti. Tej normálnej časti nášho národa.

V našej krajine sa začínajú rozťahovať slniečkari. Do prezidentského paláca mieri ich idol, Zuzana Čaputová. Samospráve hlavného mesta šéfuje Matúš Vallo a podobné typy už obsadili viacero primátorských postov v rôzných mestách Slovenska. Spája ich pravicové myslenie bez štipky sociálneho cítenia. Ich liberálné názory uprednostňujú migrantov pred Slovákmi a túžia po tom, aby aj dvaja bradatí chlapi boli označovaní za rodinu a mohli spolu vychovávať deti.

“Našťastie toto nie sú zástupcovia všetkých obyvateľov Slovenska. Je to len hlučná a riadne agresívna menšina.” hovorí Slavěna Vorobelová a dodáva, že ide o “progresívno-liberálnu menšinu, ktorá zastupuje názor maximálne tak jednej desaťtiny všetkých občanov. Niekto sa však musí zastať aj väčiny. My si síce neužívame priazeň hlavného prúdu médií a ani analytikov z rôznych mimovládok, ale sme tu a treba s nami počítať.”

Kto sa zastane tejto časti našej spoločnosti? Každá časť voličov potrebuje svojho zástupcu. Zatiaľ stále nejsilnejšia strana Smer-SD po mnohých škandáloch upadá a nemá už dostatok síl. Slovenská národná strana je skôr na smiech ako relevantný subjekt, ktorý by ľudia išli ešte voliť. Kotlebovci sú teraz síce vysmiaty, ale netreba zabúdať, že sú to stále len nebezpeční fašisti. Stačí si len spomenúť na ich fotky v uniformách sperd pár rokov.

Sú tu však aj nové strany. Národná koalícia sa snaží zaujať svoje národné a vlastenecké miesto na politickej scéne a bojovať proti liberálným silám. Zastať sa normálnej väčšiny proti agresívnej progresívnej menšine.

Príkladom ako to dnes u nás funguje je silný tlak médií a mimovládok proti rozhodnutiam ministerstva kultúry.  Smerácka ministerka Laššáková,  toho pre rozvoj kultúry na Slovensku veľa nerobí a zaslúži si kritiku. Ale to čo sa spustilo po tom ako LGBTI organizácie nezískali peniaze na svoje projekty je už silná káva.

Čo už keď má niekto vnútorný pocit náklonnostti k rovnakému pohlaviu. Nie je to síce normálne, ale je to jeho vec. Keď tým nikoho neobťažuje, robí ho to šťastným a žije tak spokojný život, prečo nie. Ale verejne propagovať takéto správanie nie je vôbec dobrým príkladom pre naše deti.

Nie vážne to nie je niečo, čo by bolo potrebné prezentovať, ako niečo normálne. To, že takéto organizácie nedostali peniaze z verejných zdrojov na všelijaké pochody a iné akcie, je úplne v poriadku. Ak už niekto tak túži podporovať LGBTI komunitu a ich často zvrátené akcie, nech si to robí zo svojich peňazí a nie z finančných prostriedkov nás všetkých. 

Voľby sú tu o necelý rok a treba zobrať slniečkarom vietor z plachiet a ukázať aký je názor väčšiny!