Organizácia amerických štátov (OAŠ) vyzvala vedenie Nikaraguy na bezpodmienečné prepustenie všetkých osôb považovaných za politických väzňov, ako aj na povolenie pokojných demonštrácií a hľadanie nenásilného riešenia politickej krízy, ktorá v tejto stredoamerickej krajine trvá už vyše roka. Informovala o tom v stredu tlačová agentúra DPA.

 Podľa uznesenia prijatého v utorok Stálou radou OAŠ vo Washingtone by mala vláda nikaragujského prezidenta Daniela Ortegu taktiež zastaviť svojvoľné zatýkanie ľudí. Panamerická organizácia v tomto dokumente vyjadrila znepokojenie nad "úpadkom demokratických inštitúcií a ľudských práv v Nikarague".

Nikaragujské orgány prepustili ešte v pondelok do domáceho väzenia 100 účastníkov protivládnych protestov po tom, ako opozícia prerušila niekoľko mesiacov trvajúce vyjednávanie s vedením krajiny. Od februára už bolo prepustených 350 takýchto osôb, odporcovia vlády sa však nechcú k rokovaniam vrátiť dovtedy, kým nebudú na slobode všetci politickí väzni.

Protesty proti prezidentovi Ortegovi vyvolala vlani v apríli sporná sociálna reforma. Hoci vláda predmetný návrh rýchlo stiahla, protesty sa ďalej rozširovali. Opozícia, ku ktorej sa zaraďujú podnikatelia a časť katolíckej cirkvi, požaduje vypísanie volieb, zastavenie útlaku a zaistenie slobody tlače.

Nikaragujské bezpečnostné zložky demonštrácie tvrdo potláčajú. Podľa údajov Medziamerickej komisie pre ľudské práva (CIDH), ktorá podlieha OAŠ, prišlo pri nepokojoch doteraz o život najmenej 325 ľudí, zatiaľ čo nikaragujská vláda hovorí o 199 obetiach a opozičné skupiny až o vyše 550. Ide o najkrvavejšie zrážky v Nikarague od ukončenia občianskej vojny v roku 1990.

Stovky ďalších ľudí v súvislosti s protestmi zadržali, pričom nie je jasné, koľko z nich zostáva vo väzniciach. Opozícia tvrdí, že celkove bolo zadržaných približne 800 osôb.

OAŠ vyzvala vládu na prepustenie väzňov do 18. júna, ako sa dohodla s opozíciou pri vzájomných rokovaniach.