Rusko má veľký vplyv na Venezuelu, ale Spojené štáty vtrhli do ruskej sféry vplyvu ešte skôr. Ponúkajú členstvo v NATO Ukrajine a Gruzínsku, rovnako ako zvyšujú svoju vojenskú prítomnosť vo východnej Európe a v oblasti Čierneho mora.

Americký politológ Ted Galen Carpenter vo svojom článku pre The National Interest ponúka nasledujúce riešenia: Rusko a Spojené štáty sa musia dohodnúť na sférach vplyvu a rešpektovať ich.

"Všetky veľké mocnosti sa snažia posilniť svoje pozície v susedných krajinách, a aby sa predišlo konfliktu, musí byť táto realita pochopená," napísal politický analytik Ted Galen Carpenter.

Poznamenal, že americké úrady teraz bijú na poplach ohľadom zahraničného zasahovania vo Venezuele. Podľa nich Madura podporujú Rusko, Čína, Kuba a Hizballáh. Niektorí dokonca tvrdia, že bez vonkajšej pomoci by venezuelský prezident nebol schopný zostať pri moci. Údajne bol pripravený na útek a na letisku na neho malo čakať ruské lietadlo.

Autor článku sa však domnieva, že americkí politici preháňajú rozsah ruského vplyvu na situáciu vo Venezuele. Maduro sa počas protestov správal nekompromisne. Vyhlásenie, že je pripravený utiecť, sa teda zdá byť len obyčajnou fikciou.

Armáda je stále lojálna, stále ho podporuje aj časť obyvateľstva. Takže, podľa autora článku, sú to práve tieto faktory, ktoré sú základom jeho prežitia, a nie podpora akejkoľvek cudzej mocnosti.

Skutočnosť, že Rusko zasiahlo do situácie vo Venezuele, však nespochybňuje. Moskva podporuje Madura finančne aj vojensky. Venezuelský minister zahraničia dokonca vyhlásil, že ruská vojenská prítomnosť v tejto krajine sa bude stále rozširovať, čo vyvolalo prudký nárast rozhorčenia a znepokojenia vo Washingtone.

Spojené štáty sa snažia udržať západnú pologuľu vo svojej sfére vplyvu od čias Monroeovej doktríny. Ruská prítomnosť vo Venezuele je priamou výzvou tejto politiky. Spojené štáty by preto mali Moskve dať jasne najavo, že takéto správanie bude mať veľmi negatívny dopad na ich bilaterálne vzťahy.

Po dlhú dobu zastupovala Kuba ruské záujmy na západnej pologuli. "Spojené štáty nemajú právo ani ospravedlnenie, aby diktovali Venezuele akú má viesť domácu politiku, ale bolo by nerozumné tolerovať vznik druhého nepriateľského štátu pod zahraničným vplyvom," napísal autor článku o vzťahoch medzi USA a Venezuelou.

Trumpovej administratíve odporučil, aby požadovala od Ruska akceptovanie doktríny a obmedzilo svoje vzťahy s Venezuelou na obyčajnú úroveň diplomatickej a ekonomickej spolupráce. USA však musia priznať, že spolu so spojencami NATO ignorovali ruskú sféru vplyvu a dokonca aj jeho kľúčovú bezpečnostnú zónu vo východnej Európe.

Expanzia NATO na východ začala vtedy, keď sa k aliancii pripojili tri pobaltské republiky, ktoré boli po dlhú dobu súčasťou cárskeho Ruska a Sovietskeho zväzu. NATO sa však rozhodlo ísť ďalej a ponúklo členstvo Gruzínsku a Ukrajine. Spojené štáty a ich spojenci tým zvýšili svoje vojenské kontingenty a manévre vo východnej Európe a Čiernom mori.

Obamova administratíva sa tiež poriadne angažovala do vnútorných záležitostí Ukrajiny, aby zvrhla demokraticky zvoleného proruského prezidenta, poukázal americký politológ. Od tej doby sa Ukrajina v podstate stala vojenským spojencom Spojených štátov, ktorí vykonávajú spoločné cvičenia a obchodujú so zbraňami.