“Ak sa Američania pohnú, zasiahneme ich do hlavy”
V nedeľu 12. mája boli atakované štyri ropné tankery v teritoriálnych vodách Spojených arabských emirátoch v Ománskom zálive v blízkosti prístavu Fudžajry. Jeden tanker sa plavil pod vlajkou Spojených arabských emirátov, druhý pod Nórskou. Ďalšie dva tankery patria Saudskej Arábii. Saudská Arábia vyhodnotila incident ako bezpečnostnú hrozbu pre svetové dodávky ropy.
Agentúra WAM (UAE) oznámila, že útoku boli vystavené tankery Amjad a Al Marzoqah saudskej spoločnosti Bahri, tanker pod nórskou vlajkou Andrea Victory a tanker A. Michel, ktorý je zaregistrovaný v UAE. Podľa informácií agentúry, chod prístavu pokračuje v "normálnom režime bez obmedzenia príchodu a odchodu lodí". V súvislosti so sabotážnymi útokmi prebieha posudzovanie rozsahu spôsobenej škody na štyroch komerčných lodiach. Podľa ministerstva zahraničných vecí a medzinárodnej spolupráce Spojených arabských emirátov nikto nebol zranený a nezahynul. Povaha údajnej sabotáže nie je bližšie špecifikovaná a neuvádza sa, kto za to môže niesť zodpovednosť.
Zo zverejnených fotografií nórskeho tankera Andrea Victory, je vidieť poškodenia, ktoré sú spôsobené na trupe lodi. Vo vyhlásení spoločnosti Thome Ship Management, ktorá tanker vlastní, sa potvrdzuje, že trup lode bol "poškodený po údere neznámym predmetom v oblasti čiary ponoru, ale potopenie lode nehrozí". Asociácia nezávislých vlastníkov a prevádzkovateľov tankerov INTERTANKO uviedla, že najmenej dva tankery majú na boku lode trhliny. Počas incidentu nad prístavom lietali americké a francúzske vojenské lietadlá, uvádza portál The National (SAE).
13. mája SAE oficiálnou cestou požiadala Spojené štáty o technickú pomoc pri posúdení rozsahu škôd spôsobených na lodiach. Americkí experti, informuje CNN, preskúmajú poškodenia a určia, či boli spôsobené raketou, alebo inými zbraňami. Námorná správa USA už skôr vyhlásila, že „Irán, alebo jeho splnomocnené osoby“ sa môžu zamerať na komerčné lode a infraštruktúru ťažby ropy v regióne. Toto vyhlásenie nasledovalo po správe Iráncov o tom, že čiastočne odstupujú od jadrovej dohody, z ktorej sa Spojené štáty jednostranne stiahli pred rokom.
Iránsky minister zahraničných vecí Seyyed Abbás Mousaví, poznamenal, že incidenty boli „znepokojujúcimi a poľutovaniahodnými“ a vyžiadal si doplňujúcu informáciu o plánovanej sabotáži. Zástupca Iránu varoval pred "sprisahaniami neprajníkov so zámerom podkopania regionálnej bezpečnosti" a vyzval "regionálne štáty k ostražitosti a aby sa zoči-voči postavili akémukoľvek dobrodružstvu zo strany zahraničných aktérov".
Prístav Fudžajra sa nachádza 140 kilometrov južne od Hormuzského prielivu, strategicky významnej námornej cesty spájajúcej Perzský záliv s Arabským morom. Približne 20% svetovej prepravy ropy na európske a ázijské trhy prechádza Hormuzským prielivom. Vo Fudžajre sa buduje najväčší terminál na skladovanie ropy na svete.
Útok na tankery v SAE, ako sa dalo očakávať, viedol k zvýšeniu cien ropy. 13. mája sa barel ropy Brent zvýšil o 0,65% na 71,87 USD.
Niekoľko dní pred týmito udalosťami, 5. mája, poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť John Bolton oznámil vyslanie útočnej skupiny vojensko-námorných síl USA vedenej lietadlovou loďou USS Abraham Lincoln a taktickej skupiny bombardérov B-52 do zóny operačného priestoru Centrálneho velenia americkej armády pokrývajúceho Blízky východ, Východnú Afriku a Strednú Áziu. O niekoľko dní neskôr Pentagon oznámil ďalší presun výsadkárskej lode USS Arlington a niekoľko raketových systémov protivzdušnej obrany Patriot na Blízky východ.
Pentagon vysvetlil tieto aktivity „vážnou hrozbu“ zo strany Iránu. Podľa The Wall Street Journal americká rozviedka údajne disponovala informáciou o plánovaných iránskych útokoch na americkýchvojakov. Dávno predtým Spojené štáty zaradili do zoznamu teroristických organizácií Zbor islamských revolučných gárd (IRGC) a v odvetnej reakcii Irán zaradil na zoznam teroristických organizácií Ozbrojené sily USA. "Lietadlová loď, na ktorej sa nachádza najmenej 40 - 50 lietadiel a 6 tisíc vojakov, bola pre nás v minulosti vážnou hrozbou, ale teraz... sa hrozba zmenila na príležitosť ... Ak sa Američani pohnú, zasiahneme ich do hlavy" povedal veliteľ letecko-kozmických síl Iránu, brigádny generál IRGC, Amir Ali Hajizadeh.
Čo sa týka útoku na štyri ropné tankery v blízkosti prístavu Fudžajry, mohlo ísť o klasický útok pod falošnou vlajkou. V americkej vojenskej histórii sa udialo mnoho takýchto prípadov.
5. februára 1898, za nevyjasnených okolností, americký pancierový krížnik "Maine" explodoval a potopil sa na kotvisku v prístave Havany. Spojené štáty obvinili z výbuchu Španielov a 25. apríla 1898 vyhlásili vojnu Španielsku pod zámienkou oslobodenia obyvateľov kolónií. Americké jednotky boli vyslané na Kubu, Filipíny, Guam a do Portorika. Keď sa v roku 1910 začalo s prácami na vytiahnutí vraku "Maine", tak podľa charakteru poškodenia krížnika zistili, že sa potopil v dôsledku explózie vo vnútri lode. Ďalšie práce na vytiahnutí krížnika boli zastavené a dokumenty sú utajené.
7. mája 1915 Spojené štáty vystavili zaoceánsky parník „Lusitania“ útoku nemeckých ponoriek. Parník, ktorého názov bol zatretý farbou a bez vlajky akejkoľvek krajiny opustil New York a vstúpil do zóny označenej Nemcami za „vojnovú zónu ponoriek“, kde bol torpédovaný nemeckou ponorkou a následne sa potopil. Zahynulo 1198 ľudí. Tento incident bol použitý na formovanie verejnej mienky v Spojených štátoch a ďalších krajinách, ktoré náhle zmenili svoj postoj k Nemecku.
V roku 1941 bol americký prezident Franklin Roosevelt informovaný o pripravovanom útoku Japonska na Pearl Harbor, ale neprijal žiadne opatrenia, aby mu zabránil: potreboval dôvod, aby vstúpil do vojny.
V roku 1964 došlo k Tonkinskému incidentu - námornej bitke medzi americkým torpédoborcom „Maddox“ a tromi severovietnamskými torpédovými člnami. Podľa oficiálnej vietnamskej verzie eskadróna torpédových člnov "hrdinsky zaútočila a vyhnala „Maddox“ z teritoriálnych vôd". 4. augusta sa v Tonkinskom zálive začala tropická búrka, počas ktorej americké lode spustili paľbu na neznáme objekty, ktoré zaznamenal radar. Lietadlá, ktoré vzlietli z lietadlovej lode neodhalili žiadne zahraničné lode, ale americký prezident Lyndon Johnson nariadil letecké útoky na základne severovietnamských člnov. Kongres USA schválil Tonkinskú rezolúciu, ktorá umožnila prezidentovi použiť Ozbrojené sily USA na "obranu slobody krajín Juhovýchodnej Ázie". Tak sa začala vojna vo Vietname. Keď Národná bezpečnostná agentúra (NSA) odtajnila množstvo dokumentov týkajúcich sa incidentu v Tonkinskom zálive, bol medzi nimi aj článok historika Roberta Hanyoka, v ktorom napísal , že NSA zámerne poskytovala americkému vedeniu skreslené správy o udalostiach zo 4. augusta 1964.
Explózia dvojičiek v New Yorku 11. septembra 2001 sa stala zámienkou pre vojenskú intervenciu v Afganistane. Mýtické zbrane hromadného ničenia Saddáma Husajna poskytli Spojeným štátom zámienku na začatie vojny v Iraku. V Sýrii boli opakovane uskutočnené provokácie s použitím chemických zbraní.
Incident v Ománskom zálive môže byť ďalším americkým útokom pod falošnou vlajkou s cieľom vyvolať verejné odsúdenie Iránu. Samotný Irán nie je zainteresovaný v žiadnych aktoch zastrašovania; v dnešnej dobe aj pre Európsku úniu nie je Irán agresorom, ale skôr obeťou nekompetentných Spojených štátov. Iránske vedenie situáciu chápe a uprednostňuje si zachovať takýto imidž.
Eskalácia situácie okolo Iránu sa s najväčšou pravdepodobnosťou skončí rovnako, ako v prípade vojenských provokácií Američanov vo vzťahu k Severnej Kórei. V Pentagone si uvedomujú, že ozbrojené sily Iránskej islamskej republiky sú schopné zrealizovať hrozbu, ktorú vyslovil veliteľ iránskych letecko-kozmických síl.
Eskalácia napätia okolo Iránu však nevytvára v regióne bezpečnú situáciu pri preprave ropy cez strategickú námornú cestu.