Opýtame sa Vás, čo chcete, aby bolo európske? Hlási to heslo jedného z volebných príspevkov v sociálnej sieti. Politickú stranu nebudeme menovať, aby sme jej nerobili skrytú reklamu. Preto sme si položili rečnícku otázku. Čo v Európe nikdy nebude európske?

Papier nemá európsky pôvod.

Dnešné pomenovanie „papier“ pochádza od slova „papyrus„. Svoje korene má v starovekom Egypte, kde bol prvý papyrus vyrobený už v roku 2500 pred naším letopočtom. Zdrojom bola 4-5 m vysoká trstinová rastlina Cyperus papyrus, ktorá rástla na močaristých územiach Egypta, Sýrie a Babylonie.

Predchodcom papyrusu bol pergamen. Prvá zmienka o písaní na povrch kože sa objavuje v egyptskom texte zo 4. dynastie v roku 2700 pred našim  letopočtom. O písaní na kožu ako bežnom jave vo vtedajšej kultúre sa zmieňuje v 5. storočí pred n. l. aj Herodotos. Pergamen je vlastne vyčistená oslia, kozia alebo ovčia koža, špeciálne spracovaná, postupne vybrúsená a vyleštená na tenkú blanu. Vznik pergamenu sa všeobecne považuje za dôsledok rivality medzi Egyptom a Pergamom. Názov dostal podľa gréckeho antického mesta Pergamon na území starovekej Mýssie, terajší názov mesta je Bergama v Turecku. Mesto Pergamon bolo známe vďaka svojej veľkej knižnici. Výroba pergamenu tam bola dotiahnutá k dokonalosti okolo roku 190 pred našim letopočtom. Prvý papier na území Číny sa objavil v roku 105 nášho letopočtu.

Číslice nemajú európsky pôvod.

Hindsko-arabská číselná soustava, alebo tiež hindské číselná sústava, pozičné desiatková číselná sústava, je celosvetovo najrozšírenejší systém pre symbolickú reprezentáciu čísel. Sústava bola vynájdená indickými matematiky medzi 1. a 4. storočím. Tento systém bol prijatý perzskými matematikmi. Hovorí o nich kniha Al-Chorezmího O výpočtoch s hindskými číslicami v vydaná približne v roku 825  a arabskými matematikmi. Spomína sa  v knihe Al-Kindího O používaní hindských číslic vydaná si v 9. storočí. Neskôr sa sústava rozšírila do Európy vrcholného stredoveku.

Astronomické observatórium nemá európsky pôvod.

Jedným z prvých astronomických observatórií na svete bolo observatórium Ulugh Bega je v Samarkande v Uzbekistane. V tom čase bol Samarkand hlavným mestom Perzskej ríše. Postavil ho roku 1420 Ulugh Beg z rodu Timuridov. Považovalo sa za jedno z najlepších observatórií v islamskom svete. Islamskí astronómovia, ktorí pracovali na observatóriu, zahŕňajú Al-Kashiho, Aliho Qushjiho a samotného Ulugha Bega. Mīrzā Muhammad Tāraghay bin Shāhrukh (1394 – 1449), známejší ako Ulugh Beg, bol Sultán, astronóm a matematik.

Matematika nemá európsky pôvod.

O výpočtoch sa vedelo v paleolite, ale poznali ich aj Sumeri a Babylončania. Názvy číslic dva (zwei, two, duo, deux, dvi, два…) do desať, a tiež desiatkov a číslice sto v indoeurópskych jazykoch sú totožné.

Najstaršie egyptské matematické texty patria do začiatku 2. tisícročia pred pred našim letopočtom. Matematika sa používala v astronómii, navigácii, geodézii, pri stavbe domov, priehrad, kanálov a vojenských opevnení. Platby v hotovosti, ako aj samotné peniaze v Egypte neboli. Egypťania písali o papyruse, ktorý je zle chránený, a preto v súčasnosti sú znalosti o matematike v Egypte oveľa menšie ako o matematike v Babylone alebo v Grécku. Pravdepodobne to bolo lepšie, ako si možno predstaviť na základe dokumentov, ktoré sa dochovali, čo potvrdzuje skutočnosť, že grécki matematici sa učili od Egypťanov. Hlavnými zdrojmi, ktoré prežili, sú papyrus Akhmes, známy tiež ako papyrus Rinda obsahujúci 84 matematických problémov, a moskovský papyrus Goleniščeva obsahujúci 25 problémov, a to zo Stredného kráľovstva, rozkvet starovekej egyptskej kultúry. Autori textu sú neznámi.

Medicína nemá európsky pôvod.

Staroegyptská medicína je najstarším zdokumentovaným zdravotníckym systémom. Od 23. storočia pred naším letopočtom a pred perzskou inváziou v roku 525 pred našim sa veľa nezmenila veľa z hľadiska praxe, ktorá však v niektorých historických obdobiach pokročila a zahŕňala jednoduchú neinvazívnu chirurgiu, metódy liečby zlomenín a rozsiahly súbor liekopisov. Staroegyptská medicína mala vplyv na mnohé následné zdravotnícke systémy Starého sveta, vrátane Grékov.

Už v rokoch 770-476 pred našim letopočtom bola v  Číne kniha “Nei-Jing” o medicíne. Diela Hippokratovcov a iných gréckych učencov pochádzajú z neskorších období z rokov 446 – 377 pred naším letopočtom.  Najvýznamnejším z arabských lekárov, a snáď i najvýznamnejším lekárom stredoveku, bol nesporne muž komplikovaného mena. Abu Ali al-Husajn Abd Allah Ibn Sina al-Quanúní – Avicenna (980 – 937). Najvýznamnejším dielom Ibn Sinu je Canon medicinae, Al-quanún fit´ tibb (zákon alebo norma). Na viac ako päť storočí sa toto dielo stalo kódexom zásad vedeckej medicíny. Ibn Sina považuje za formálny objekt medicíny zdravie, za materiálny objekt organizmus. Canon medicinae má 5 zväzkov. V prvých dvoch dieloch sa zaoberá anatómiou, fyziológiou a farmakológiou. Tretia kniha hovorí o chorobách, štvrtá kniha sa zaoberá horúčkou. Piata kniha je venovaná liečebným prostriedkom.

Guláš nemá európsky pôvod.

Mohlo by sa zdať, že guláš vznikol v Maďarsku. Nie. Doviezli to tam tureckí vojaci. Podľa jazykovedca Šimona Ondruša však ide o označenie čriedy dobytka – gulya, ktoré do južnejších končín Európy prešli z východoslovenského výrazu pre dobytok – guľa, a to ešte v 16. storočí. Guláš – gűvec priniesli do maďarských končín turecké vojská. Toľko porcií sa mohlo naraz uvariť iba  prípravou v obrovskom kotle. No a štipľavé papriky, ktoré si Turci priniesli so sebou, pridávali kuchári do jedla preto, aby chránili organizmus vojakov. Liečivé účinky kapsaicínu boli totiž známe už oddávna.

Guláš v hlave.

Slovenské politické strany by mali poslať svojich kandidátov poslancov do knižnice. Mali by tam poslať aj reklamné agentúry. Aby netárali hlúposti. Skôr ako sa budú uchádzať miesto poslanca v parlamente Európskej únie, mali by si niečo naštudovať, najmä z histórie. Mnohé čo existuje Európe, nie je európske.

Povaleči z kaváren do polí a továren!