V májových voľbách do filipínskeho Senátu dominovali podporovatelia nezriedka kontroverzného prezidenta Rodriga Duterteho. Podľa analytikov tento vývoj naznačuje príklon filipínskej spoločnosti k autoritatívnemu modelu vlády. S odvolaním sa na oficiálne výsledky volieb zverejnené v stredu o tom píše agentúra AP.

Duterte vo voľbách podporil osem z 12 zvolených kandidátov do 24-členného Senátu, vrátane bývalého šéfa polície Ronalda dela Rosa, ktorý prezidentovi pomáhal realizovať nekompromisnú politiku boja proti drogám. Tá si medzitým už v tomto ostrovnom štáte vyžiadala tisíce obetí na životoch.

Analytici sa podľa agentúry AP zhodujú v tom, že filipínska spoločnosť sa pre zlyhania liberálnych lídrov stáva viac otvorenou autoritatívnemu modelu vlády. Tento posun v kolektívnom vnímaní režimu umožňuje aj postupný politický comeback rodiny bývalého filipínskeho diktátora Ferdinanda Marcosa. Jeho dcéra Imee Marcosová bola jednou z úspešných kandidátok do Senátu, ktorej sa dostalo Duterteho podpory.

Výsledky volieb umožnia prezidentovi podľa AP posilniť svoj vplyv nad tradične pomerne nezávislým Senátom, čo je nevyhnutným predpokladom pre uskutočnenie jeho legislatívnej agendy. Tá okrem iného zahŕňa opätovné zavedenie trestu smrti, zníženie veku trestnoprávnej zodpovednosti pod súčasných 15 rokov a zmenu ústavy s cieľom posunu k výraznejšej federalizácii Filipín. Práve posledný návrh môže podľa jeho kritikov viesť k faktickému odstráneniu obmedzení počtu funkčných období.

Niekoľko opozičných senátorov, ktorí boli zvolení ešte v predchádzajúcich voľbách, a skupinka nezávislých kandidátov, ktorým sa podarilo uspieť teraz, by mohli čiastočne vyvážiť silnú väčšinu Duterteho podporovateľov v hornej komore filipínskeho parlamentu - Kongresu.

Na základe zákonov, ktoré boli v roku 1987 prijaté ako poistka proti návratu diktatúry, môže totiž skupina siedmich poslancov zablokovať návrhy zmien ústavy.

Predstavitelia opozície považovali Senát za poslednú baštu systému bŕzd a protiváh v krajine po tom, ako Duterteho podporovatelia získali silnú väčšinu v dolnej komore filipínskeho parlamentu - Snemovni reprezentantov.

Filipíny sa po španielsko-americkej vojne (1898) a filipínsko-americkej vojne (1901) stali kolóniou Spojených štátov. Nezávislosť získali v roku 1946.

V rokoch 1966-86 ostrovom vládol Američanmi podporovaný diktátor Ferdinand Marcos, ktorého posledné roky vlády poznačili korupcia, hospodárska stagnácia a priepastné rozdiely v životnej úrovni Filipíncov. Po páde svojho režimu v roku 1986 sa exdiktrátor uchýlil do exilu na Havajské ostrovy, kde o tri roky zomrel.