Výskum v prípade mnohých členských štátov EÚ - predovšetkým pri tých s kratšou demokratickou históriou - ukazuje, že podpora európskych inštitúcií je vyššia, než je podpora politických inštitúcií domácich. Je to z toho dôvodu, že tie európske ľudia často považujú za menej potenciálne skorumpované, menej náchylné k nekalým praktikám a za záruku demokratických princípov. Pre TASR to uviedol Jan Kovář z Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe. 

Toto však podľa analytika ešte priamo neznamená, že občania pôjdu vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) voliť. "V prípade EP platí, že ľudia nepoznajú jeho úlohu v inštitucionálnom systéme EÚ... Všeobecne v porovnaní napríklad s parlamentnými a komunálnymi voľbami doma považujú Európsky parlament za menej dôležitú inštitúciu, a teda sa neobťažujú chodiť k voľbám," spresnil.

Upozornil, že každé voľby majú svoje prínosy a náklady. "V prípade volieb do EP jednoducho pre voličov náklady prevyšujú prínosy, keď je podľa nich EP málo významnou inštitúciou. Rovnako tak platí, že politické strany a médiá sa voľbám do EP a ich kampani venujú výrazne menej než napríklad pri parlamentných voľbách, takže celkom logicky voliči majú menej informácií," dodal Kovář.

Poľská sociologička a historička Karolina Wigurová upozorňuje, že v občanoch z celej Európy, sledujúcich každodenné spravodajstvo, vo všeobecnosti prevláda pocit zmarených očakávaní voči Európskej únii. "Z dnešnej Európy do veľkej miery cítiť frustráciu," skonštatovala pre TASR.

Ľudia si nie sú istí tým, ako definovať Európu, a pýtajú sa, čo im môže EÚ dať. "A či ju vôbec môžeme nejako ovplyvniť," zdôraznila.

Wigurová, ktorá je zároveň vedúcou politického oddelenia poľského internetového týždenníka Kultura Liberalna, sa však v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu nazdáva, že na Európu je potrebné hľadieť s víziou. "Európa je aj cieľom. Európa je miestom, kde môžeme všetci žiť, pracovať, cestovať," povedala.

"Takže hlasovanie v európskych voľbách je úlohou – osobnou úlohou - pre každého z nás. A ak sa jej nechopíme my, možno tak urobí niekto iný," dodala s poukázaním na možný úspech populizmu vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Francúzsky historik a riaditeľ Európskeho domu v Bordeaux Gwénaël Lamarque upozorňuje, že májové voľby do Európskeho parlamentu sú veľmi dôležité, pretože tento parlament je jedinou demokraticky zvolenou európskou inštitúciou, teda jediný hlas občanov v rámci európskeho riadenia.

"Európski poslanci, ktorí budú zvolení 26. mája, budú mať veľmi dôležitú úlohu. Najskôr zvolia nového predsedu Európskej komisie, ďalej budú kontrolovať jej rozpočet a popritom sa budú neustále snažiť o lepšiu dostupnosť Európskej únie svojim občanom," konštatoval pre TASR historik.

Podľa neho je potrebné zmobilizovať všetky sily, aby okrem iného volili proeurópske strany bez ohľadu na politickú orientáciu, no zároveň s cieľom, aby sa zabránilo vzniku väčšín nacionalistov v parlamente.

V poradí dvanáste voľby do EP sa uskutočnia v EÚ od 23. do 26. mája. Prvé sa konali v roku 1979. Slováci si budú voliť svojich zástupcov do Európskeho parlamentu v sobotu 25. mája už po štvrtý raz. Hlasovacie právo majú slovenskí občania s trvalým pobytom na Slovensku, ale aj občania iného členského štátu, ktorí majú na Slovensku trvalý pobyt. Poslanci sú volení na päťročné volebné obdobie. Štatistický úrad SR by mal vyhlásiť oficiálne výsledky volieb do EP na Slovensku v nedeľu v noci (26. mája).