Podstatná je honba za nerastným bohatstvom Afriky.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová nedávno absolvovala turné po krajinách Západnej Afriky (Burkina Faso, Mali, Niger), kde absolvovala rokovania s lídrami týchto krajín, a tiež s lídrami z Čadu a Mauritánie. Turné a bilaterálne rokovania vypovedajú o zvýšenom záujme Berlína o africký kontinent.
Tieto štáty tvoria takzvanú Sahelskú päťku (Sahel je pás tropických saván v Afrike). S lídrami týchto štátov Merkelová prediskutovala témy súvisiace s bojom proti terorizmu v regióne Sahel a nelegálnu migráciu z Afriky do EÚ. Celkový výsledok rokovaní je nasledovný: Nemecko poskytne „päťke“ potrebnú pomoc na elimináciu teroristických hrozieb a migrácie. Burkine Faso poskytne 5,5 milióna EUR na rozvoj poľnohospodárstva a 35 miliónov EUR poskytne Nigeru na modernizáciu nemocníc, vyhľadávanie vodných zdrojov a výstavbu vodojemov.
Berlín má nepochybne záujem na oslabení migračného tlaku na Európu zo strany Afriky. Krajiny Sahelu sú totiž tranzitnou zónou, cez ktorú sa väčšina afrických migrantov dostáva do EÚ. Zastaviť ich inváziu sa Berlín pokúša tak, že pomáha vytvárať pracovné miesta, čím chce zabezpečiť, aby sa migranti nedrali za kúskom chleba do Európy. Toto je však len tá časť nemeckej politiky, ktorá sa prezentuje verejne. Existuje aj neverejná časť. Tá spočíva v dosiahnutí kontroly nad nerastným bohatstvom Sahelu.
V správe nemeckých analytikov z Nadácie Konrada Adenauera sa uvádza, že zásoby ropy v tomto regióne dosahujú podľa odhadov 60 miliárd barelov. 1/3 afrického vývozu pozostáva z prírodných zdrojov, čo je najväčší podiel surovinového vývozu na svete. V druhom desaťročí 21. storočia bude každý piaty barel ropy vyťažený v krajinách na pobreží Guinejského zálivu. Očakáva sa, že sa zvýši ťažba ropy v Mauritánii, Čade, Sudáne, Kamerune, Gabone, Ghane a Angole.
Okrem Nemecka si na africké nerastné bohatstvo robia nároky (pod vlajkou boja proti terorizmu) aj ďalšie bývalé koloniálne mocnosti. Tak napríklad Spojené štáty v priebehu posledných šiestich rokov vyčlenili na protiteroristické operácie v Sahele, ako aj v Alžírsku a Maroku 500 miliónov USD. Oblasť pôsobnosti Afrického velenia ozbrojených síl USA (AFRICOM) pokrýva celý čierny kontinent a dodávky ropy z Afriky do Spojených štátov dosiahli strategicky významné objemy (25%). AFRICOM úzko spolupracuje s Americkou obchodnou komorou, ktorá v Afrike ochraňuje záujmy amerického kapitálu.
Francúzsky koncern TOTAL je tiež pripravený začať s ťažbou ropy v regióne Sahel. Spojené kráľovstvo, Španielsko a Taliansko majú v regióne svoje vlastné hospodárske záujmy. V roku 2017 bola zriadená takzvaná Sahelská aliancia (Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko, EÚ, OSN, Svetová banka, Africká rozvojová banka). Táto aliancia plánuje v rokoch 2018 – 2022 v regióne zrealizovať 500 projektov v hodnote 6 miliárd EUR, nevynímajúc sféru energetiky.
Po zničení Líbye ako štátu členskými štátmi NATO v roku 2011 došlo k výraznému nárastu teroristických aktivít v regióne Sahel. Ak bolo v roku 2015 evidovaných 74 teroristických útokov, tak v roku 2018 ich už bolo 285. Najviac teroristických útokov bolo spáchaných v Mali, Burkine Faso a Nigere. Pričom na Mali pripadá 75% všetkých prípadov, počnúc rokom 2015. Odborníci poukazujú na nebezpečenstvo šírenia teroristických aktivít do susedných krajín - Beninu, Toga, Ghany, Pobrežia Slonoviny, Guiney a Senegalu. Podľa jedného zo scenárov sa zóna Sahelu počínajúc Mauritániou cez Sudán a Somálsko do Adenského zálivu zmení na súvislé teroristické pásmo.
V súčasnosti sa v Mali pod zámienkou boja proti terorizmu nachádza 1 100 vojakov Bundeswehru a 20 policajtov, ktorí sú v zostave výcvikovej misie EUTM a mierovej misie OSN MINUSMA , ešte niekoľko desiatok je v Západnej Sahare (misia MINURSO), Sudáne (misia UNAMID) a Južnom Sudáne (misia UNMISS). Okrem toho sa nemecká vojensko-námorná flotila zúčastňuje na operácii proti pirátstvu pri pobreží Somálska.
Je pravdou, že prítomnosť nemeckých vojakov v Afrike ako aj skutočnosť, že krajiny Sahelskej päťky vynakladajú 15 - 20% svojho rozpočtu na obranu, teroristické nebezpečenstvo neznižujú. Odborníci z berlínskej Nadácie pre vedu a politiku ( SWP ) uvádzajú, že 80% finančných prostriedkov vyčlenených na misiu OSN MINUSMA ide na zaistenie bezpečnosti spolupracovníkov misie. Vytvorenie dodatočného ozbrojeného kontingentu vojenských jednotiek krajín „päťky“ pod všeobecným velením v roku 2017 (Berlín na to vyčlenil 24 miliónov EUR) rovnako neprispelo k zníženiu týchto hrozieb.
Pozície západných mocností v boji o africké zdroje sa však posilňujú. Boj proti terorizmu je len zámienkou pre neokoloniálnu vojenskú prítomnosť Západu v Afrike. Významnými sú aj africké odbytové trhy. Podľa prognóz OSN do roku 2050 bude v Afrike žiť o 2,5 miliardy viac ľudí ako dnes. Do roku 2020 budú Afričania míňať za spotrebný tovar 1,4 mld. USD. Nemecký minister pre hospodársky rozvoj a spoluprácu Gerd Müller označil Afriku za šancu pre exportne orientovanú nemeckú ekonomiku. V súčasnosti sa v krajinách Sahelu a západnej Afriky udomácnilo 740 nemeckých spoločností, vrátane takých gigantov ako “Mercedes-Benz” a “Volkswagen”. Bilancia obchodných vzťahov medzi africkými krajinami a Nemeckom je veľavravne ilustrovaná príkladom Senegalu: v roku 2017 Senegal doviezol z Nemecka tovary v objeme 117 miliónov eur, a do Nemecka exportoval tovary, len v objeme 17 milónov eur.
V roku 2018 objem nemeckých investícií pre Afriku predstavoval 1 miliardu EUR. Organizácia pre ľudské práva ONE kritizuje Nemcov za ich selektívnu politiku: pod sloganmi boja proti chudobe v celej Afrike Nemecko investuje peniaze, len v krajinách bohatých na prírodné zdroje a v tých sektoroch, ktoré prinášajú zisk, prakticky bez investícií do vzdelávania a kultúry.
Dnes sa Afrika pretransformovala na arénu, kde medzi sebou súperia neokoloniálne veľmoci. Nemecko si rýchlo upevňuje svoju pozíciu na čiernom kontinente, aby udržalo krok so svojimi konkurentmi - Spojenými štátmi, Veľkou Britániou, Francúzskom a Talianskom. Využívanie afrického nerastného bohatstva prispeje k posilneniu vedúceho postavenia Nemecka v Európskej únii.