Americká vojenská prítomnosť v Afganistane zabezpečuje rozšírenie medzinárodného obchodu s drogami

V dňoch 2. - 3. mája sa v Taškente uskutočnilo v poradí jedenáste stretnutie ministrov účastníckych krajín Memoranda o regionálnej spolupráci v oblasti kontroly drog. Stretnutie odhalilo množstvo alarmujúcich tendencií súvisiacich s nárastom výroby drog v Afganistane a ich distribúciou mimo územia tejto krajiny.

Konferencie  sa zúčastnili diplomati z krajín SNŠ, ktorí najviac pociťujú negatívne dopady afganskej drogovej trasy (Rusko, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko, Uzbekistan, Azerbajdžan) a tiež zástupcovia medzinárodných štruktúr: Organizácia Aga Khan Development Network, Šanghajská organizácia spolupráce, Stredoázijské regionálne informačné a koordinačné centrum (CARICC) v boji proti obchodovaniu s drogami a Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC).

Medzi účastníkmi konferencie však chýbal zástupca Afganistanu, odkiaľ pochádza hlavná drogová hrozba pre svet. Od tých čias ako sa vláda v Kábule v roku 2001 dostala pod kontrolu Spojených štátov sa výroba afganských drog zvýšila desaťnásobne, preto dúfať v to, že sa Afganistan efektívne zapojí do boja proti drogovým dílerom by bolo prinajmenšom divné.

Asi nebude prehnané ak povieme, že výroba drog v Afganistane prekvitá. Podľa  údajov UNODC v roku 2017 produkcia ópiového maku v porovnaní s rokom 2016 v krajine vzrástla o 87% a dosiahla rekordnú úroveň 9000 ton. Rekordné ukazovatele dosiahla aj plocha, na ktorej je vysiaty ópiový mak. V roku 2017 vzrástla až na 328 000 hektárov, čo predstavuje nárast o viac ako jeden a pol násobok (o 63%) v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2016. Hlavná príčina rozšírenej produkcie drog súvisí konkrétne so zväčšením plôch výsevu maku. Orientácia afgánskych „kontrolórov“ tak zostáva nemenná a svedčí o zvyšovaní výrobných kapacít obchodu s drogami.

Zároveň sa v priebehu roka takmer zdvojnásobila plocha zlikvidovaných výsevov ópiového maku. Ak bolo v roku 2016 zničených 355 hektárov, tak v roku 2017 to bolo - 750. Počet provincií, v ktorých boli zlikvidované výsevy, sa v priebehu roka zvýšil zo 7 na 14. Jedná sa len o okázalú aktivitu, ktorá v konečnom dôsledku nemá žiadny vplyv na objemy výroby drog. Jednorázové zlikvidovanie výsevov len vytvára dojem boja proti výrobe drog. Likvidovať tento biznis, ktorý prináša fantastické zisky nikto nebude a jeho rozsah sa len rozširuje. V provincii Balch sa plocha výsevu maku zvýšila o 10 tisíc hektárov, v Kandaháre - o 7,5 tisíc, v Nimroze - o 6,2 tisíc, v Uruzgane - o 6 tisíc a v Helmande, najväčšej provincii v Afganistane, ktorá sa rozprestiera na juhu krajiny, plocha výsevov ópiovým makom okamžite vzrástla o 63,7 tisíc hektárov (o 79%), čo zabezpečilo asi polovicu z ich celkového prírastku.

Provincia Helmand je hlavným centrom výroby drog v Afganistane, boli tu zriadené obrovské množstvá heroínových laboratórií. Predtým bol Helmand zónou, ktorá spadala do pôsobnosti britských okupačných síl, neskôr však boli Briti vytlačený Američanmi. Vo všeobecnosti juh Afganistanu poskytuje 57% celkového množstva vypestovaného ópiového maku (5 200 ton), na severe - 16% (1 400 ton), na západe - 13% (1200 ton). Na zvyšné oblasti pripadá 12% celkovej produkcie narkotického lektvaru. V cenovom vyjadrení, objem výroby ópiového maku v Afganistane v roku 2017 vzrástol v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 55% a dosiahol 1,39 miliardy USD, čo predstavuje 7% hrubého národného produktu Afganistanu.

Alarmujúce sú aj informácie o množstve drog, ktoré zachytili krajiny Strednej Ázie za uplynulý rok. Podľa  slov   šéfa uzbeckého ministerstva zahraničných vecí Abdulaziza Kamilova, ktorý so svojím príspevkom vystúpil 3. mája na konferencii v Taškente, štátne orgány v roku 2018 zadržali drogy približne v objeme 1 tony, čo je o 41% menej ako v predchádzajúcom roku. Medzitým sa rekordná úroda z roku 2017 mala dostať na trh práve v roku 2018, takže množstvá zadržaných drog sa nemali znížiť, ale mali vzrásť. Je možné, že boli zásielky presmerované do iných destinácií.

Existuje niekoľko ciest určených pre dodávky afganských drog na zahraničné trhy. Severná trasa vedie cez Tadžikistan, Kirgizsko, Uzbekistan, potom Kazachstan, Rusko, Ukrajinu, Bielorusko, alebo pobaltské štáty do krajín východnej Európy, Nemecka a Holandska. Balkánska trasa vedie cez Irán, alebo Pakistan, potom po mori do Turecka, balkánskych krajín, južnej, strednej a západnej Európy.

Okrem toho existujú kanály na dodávky drog do Indie a Číny. Balkánska trasa je kratšia ako severná a má menej štátnych hraníc; ale osobitosťou severnej trasy je transparentnosť hraníc medzi krajinami SNŠ, čo zjednodušuje obchod s drogami. Hranica medzi Ruskom a Kazachstanom je pre pašovanie drog z Afganistanu najzraniteľnejšia (po súši je to viac ako 5 900 km), drogy sa prepravujú takmer po celej dĺžke tejto hranice.

V marci minulého roka iránska tlač, citujúc afganských expertov,  napísala , že hlavný zisk z drog pripadne Američanom. Bez pomoci amerického vojska by sa afganské drogy v takom rozsahu vôbec nemohli dostať do Európy. Američania používajú na obchodovanie s drogami vojenské lietadlá, ktoré prekročia hranice bez kontroly.

Americká vojenská prítomnosť v Afganistane zabezpečuje rozšírenie medzinárodného obchodu s drogami.Výnimočne výhodná poloha Afganistanu umožňuje projektovať moc na severe (Stredná Ázia, Rusko), severovýchode (Čína) a západe (Irán). Jedným zo spôsobov, ako projektovať moc, je „drogová“ vojna proti geopolitickým oponentom Spojených štátov.