Je potrebné sa zúčastniť májových volieb do Európskeho parlamentu (EP), pretože európska legislatíva sa priamo dotýka slovenských zákonov. Taktiež existuje možnosť, že po voľbách nastane v EP isté preskupenie síl. Pre TASR to uviedla Anna Záborská počas aprílovej plenárnej schôdze EP v Štrasburgu. Do parlamentu kandidovala za KDH. 

"Európska legislatíva, ktorá sa prijíma v EP v súčinnosti s Radou EÚ a Európskou komisiou, sa týka priamo slovenských zákonov. Hovorí sa, že 75 až 80 percent zákonov, nariadení, smerníc, ktoré sa prijmú v EÚ je potrebné premietnuť do slovenskej legislatívy. Ďalší dôvod prečo ísť voliť, je akési preskupovanie síl na politickej scéne. Zdá sa, že dve najsilnejšie európske politické strany, a to sú ľudovci a socialisti, budú mať v týchto voľbách horšie výsledky ako v tých predchádzajúcich a že je možnosť, že nastane v EP isté preskupenie síl," zdôraznila.

Predpokladá, že volebná účasť bude vyššia, avšak nechce byť veľmi optimistická. "Prieskumy nenasvedčujú tomu, že by sa to možno priblížilo k 20 percentám. Rozhodne by som nebola rada, aby štvrtýkrát Slovensko skončilo posledné. Trikrát stačilo, trikrát a dosť a už by sme sa možno mohli posunúť aj trošku ďalej," uviedla.

Možnosti europoslancov sú podľa nej veľké. Tým, že sa na základe Lisabonskej zmluvy posilnili kompetencie EP a že parlament je spolurozhodovateľom všetkej legislatívy, majú poslanci vplyv na také politiky, akými sú poľnohospodárstvo či finančná politika. "Niekedy sa stretávam s ľuďmi, ktorí povedia: 'no a čo tí 13 alebo 14 poslanci, čo tých pár slovenských'. V parlamente som sa naučila, že keď má človek jasný názor, vie ho formulovať, vie dať presvedčivé argumenty, tak aj ten, ktorého delegácia nie je veľká, dokáže výrazne ovplyvniť ostatných kolegov vo výbore. Častokrát je to poslanec z celkom malej krajiny, menšej ako Slovensko, ktorý má slovo," konštatovala.

Novozvolení poslanci budú mať podľa nej na stole otázku potreby reformy Európy, ale aj vytvorenia novej Európskej komisie. "Ale čo bude téma ku koncu roka a čo sa nestačilo urobiť v tomto volebnom období, to je viacročný finančný rámec," zdôraznila, pričom si myslí, že tých tém bude viac.

Nesystémové strany podľa nej posilnia oproti súčasnému stavu. "Mám také, možno trochu kacírske zdôvodnenie, ktoré sa nie každému bude páčiť. Štandardné politické skupiny, a to je skupina európskych socialistov a kresťanskí demokrati, ako keby ustúpili zo svojej jasnej línie. Akoby tie, ak to vezmeme ako jeden útvar, okraje sa stali tekuté, neboli jasne ohraničené. Toto vytvorilo priestor pre politické strany, ktoré začali jasne pomenovávať niektoré problémy, témy, postupy, až sa dostali do tej extrémistickej časti. Samozrejme, že týmto skupinám napomohla aj finančná kríza, ktorá prešla do ekonomickej a v mnohých krajinách do sociálnej krízy. Napomohla tomu migrácia, čiže tých vonkajších dôvodov bolo viac," spresnila.

V otázke brexitu osobne podporila rozhodnutie predĺženia odchodu Veľkej Británie z EÚ, pretože si myslí, že je potrebné dať príležitosť, ktorá by pomohla a prispela k tomu, aby výsledné rokovania boli čo najprijateľnejšie. Podľa nej odchodom, alebo zotrvaním v Únii svet nekončí. "Budú ďalšie roky, desaťročia a je dôležité, aby to, čo sa stalo za posledné tri roky, nenechalo v tých ľuďoch nejaký pocit zranenia a to, že sa v tej svojej krajine prestanú cítiť dobre," uzavrela.

Slováci si budú voliť svojich zástupcov do Európskeho parlamentu v sobotu 25. mája. Hlasovacie právo majú slovenskí občania s trvalým pobytom na Slovensku, ale aj občania iného členského štátu, ktorí majú na Slovensku trvalý pobyt. Poslanci sú volení na päťročné volebné obdobie. Štatistický úrad SR by mal vyhlásiť oficiálne výsledky volieb do EP na Slovensku v nedeľu v noci (26. mája).