Kto pozná Ľuboša Blahu, ten vie, že neurobí nič bez toho, aby mu to schválil Fico osobne.

 

Premiér Peter Pellegrini dnes na zasadnutí Výboru NR SR pre európske záležitosti nezvyčajne ostro skritizoval jeho predsedu Ľuboša Blahu. Nezvyčajne preto, lebo v politickej praxi je zaužívané, že stranícki kolegovia si riešia spory mimo televíznych kamier. Dôvod, prečo predseda vlády zvolil práve tento štýl, treba hľadať vo vnútrostraníckom boji o moc. Blaha je Ficov a Kaliňákov chránenec, pričom Pellegrini sa zatiaľ neodváži zaútočiť na post straníckeho šéfa priamo. A tak zaútočil na najslabšie ohnivko reťaze. Pellegriniho povzbudil aj pád Viktora Stromčeka a vnútrostranícka iniciatíva vo východoslovenských organizáciách Smeru, ktorá sa snaží vymeniť predsedu strany. Otázkou je, čo od takejto výmeny môžeme čakať.

Možno je Pellegrini posmelený tým, že Donald Trump si ho vybral za nového miestodržiteľa moci, možno mu lichotí, že pravicová opozícia a médiá ho považujú za „slušnú tvár“ ľavice, ale on nie je ľavičiarom. V strane sa k nemu utiekajú tí, ktorých v strachu o korytá a trafiky chytá panika. Smer už totiž nemá nijakú stratégiu. Len prežiť a podaktorí aj prežiť na slobode. Táto strana už neprináša žiadne zásadné plány a aj to, čo vyzerá ako tajomná taktika, je výsledkom vnútrostraníckeho chaosu. Mnohí si mysleli, že Robert Fico vymyslel nejaký diabolský plán, keď zrušil koaličnú radu, hoci on bol iba opitý. Čoraz menej sa mu darí presadzovať svojich ľudí do funkcií. Jeho moc slabne. Na druhej strane Peter Pellegrini nie je ten, kto môže dlhodobo zachrániť Smer, iba spomaliť jeho pád. On nepredstavuje ľavicu a autentický liberalizmus reprezentuje presvedčivejšie Progresívne Slovensko.

Zaujímavé pritom je, že Ľuboš Blaha dnes bez akejkoľvek reakcie svojej strany podporil kandidáta KSS Jalala Suleimana vo voľbách do Európskeho parlamentu. Vo videu tvrdí, že „čo je najdôležitejšie, je to poctivý komunista a veľmi silný bojovník proti americkému imperializmu... veľmi presvedčený marxista-leninista“. Pre vzdelaných ľudí nie je žiadnym prekvapením, že títo oportunisti používajú ideologické symboly ako zaklínadlá a nerobia si ťažkú hlavu s ich obsahom. Svedčí o tom aj fakt, že tento „veľmi presvedčený marxista-leninista“ podporil v prezidentských voľbách Štefana Harabina a v župných voľbách sa verejne postavil za bývalého predsedu KDH Jána Čarnogurského. Keď parlamentný funkcionár Smeru podporí konkurenčného kandidáta z KSS, môže sa to zdať na prvý pohľad ako absurdná, ale odvážna Blahova rebélia, no kto pozná Ľuboša Blahu, ten vie, že neurobí nič bez toho, aby mu to schválil Fico osobne.

Aj keď je v celom spore Ľuboš Blaha len zástupnou postavou, nezaslúži si zľutovanie. Tento ambiciózny muž všetok svoj intelektuálny potenciál premrhal na platené glosovanie a demagogické útoky na protivníkov, ktoré si z pochopiteľných dôvodov nemôžu dovoliť Fico s Kaliňákom. Tiež mám občas pocit, že biedny stav slovenskej politickej scény netreba analyzovať, že sa mu už treba len tvrdo vysmiať. Ale Blaha to robí tak mimoriadne urážlivým spôsobom, že jeho „kritika“ je fakticky nepoužiteľná, je karikatúrou ľavicových ideálov a sýtia sa ňou len zlomyseľní ľudia. Pred niekoľkými rokmi som mu povedal, aby si dal pozor, aby nezašiel za hranicu, za ktorou už spolupráca s ním bude len ťažko predstaviteľná. On za tú hranicu už dávno zašiel. Môžem si to dovoliť, lebo som bol posledný mienkotvorný človek, ktorý sa ho zastal (hromadnú výzvu na jeho verejné urážanie na festivale Pohoda dodnes považujem za niečo, čo nás približuje viac k psychotickým diktatúram ako k vyspelým demokraciám) a aj tak som sa nevyhol jeho bezcharakternému útoku počas prezidentských volieb. To je proste Ľuboš Blaha a iný už nebude. S pádom Roberta Fica sa začne aj jeho pád a ak ho neprichýlia v Komunistickej strane Slovenska, z ktorej vzišiel, za pár rokov si na neho spomenie len málokto. V špine, ktorú chrlí Ľuboš Blaha, sa však utopilo racionálne jadro jeho statusu.

Blaha kritizoval ministerstvo zahraničných vecí za jeho spoluprácu so stránkou Zomri ako legitimizáciu nenávisti. Táto stránka totiž primitívnym spôsobom zneucťuje ľudí až za hranicu ľudskej dôstojnosti, vrátane mŕtvych, a nazýva to humorom. Sami si namýšľajú, že bojujú proti extrémizmu, ale „v zápale boja“ nedokážu rozlišovať ani medzi fašistami a demokratmi a ako ukázal jeden prieskum: mladí ľudia čítajú Zomri a volia – Kotlebu. Je samozrejme smiešne a tak trochu typické, že toto zneucťovanie prekáža poslancovi, ktorý nevie napísať jeden jediný status bez toho, aby niekoho neurazil. Je to rovnako trápne, ako keď sa predseda parlamentnej strany Igor Matovič na sociálnej sieti vytešuje, že „Pellegrini poslal do kytek debilného Blahu“. Ale takúto úroveň verejného života nemožno tolerovať. Fakt, že si ústredný štátny orgán v zúfalstve nad hroziacou nízkou volebnou účasťou v eurovoľbách prizve na pomoc spodinu politickej kultúry, že legitimizuje typ komunikácie, od ktorej by sa mal dištancovať každý slušný človek, je otrasným svedectvom totálneho úpadku spoločnosti, ktorá stratila kritériá vlastnej úrovne. My sa už ani neusilujeme mladých ľudí vzdelávať, nás netrápi, že svoje politické názory si utvárajú z niekoľkosekundových videí, že nevedia rozlišovať nevkusné vtipy od reality a že majú pocit, že z jedného hejtu sa dozvedeli všetko podstatné. My ich v tomto eldoráde hlúposti, obmedzenosti a nevzdelanosti zjavne aj podporujeme. Lebo ak niekomu prekáža znevažovanie papalášov z EÚ, ale neprekáža mu znevažovanie politicky nepohodlných ľudí, napádanie dôchodcov, posmech z chorých, handicapovaných či mŕtvych, je to pokrytectvo. No ak si začnú platiť ich služby politici, je to varovanie pre všetkých, ktorí chápu, čo je to kyberšikana a na čo môže byť zneužitý verejný priestor. Zneucťovanie sa nesmie stať normou tejto spoločnosti. To platí tak pre Blahu, pre jeho odporcov, ako aj pre kohokoľvek iného.