Migrácia, zvýšená daň z príjmu právnických osôb a miezd, znižovanie emisií CO2 a zmeny klímy, vzťahy s USA, Čínou a Ruskom, brexit či nárast euroskepticizmu boli témy, ktorým sa v stredu večer v pléne Európskeho parlamentu (EP) v Bruseli venovali šiesti kandidáti na post šéfa budúcej Európskej komisie.

Otázky boli moderátormi podujatia postupne predkladané šiestim uchádzačom o túto funkciu, ktorými sú Nico Cué (Európska ľavica), Ska Kellerová (Európska strana zelených), Jan Zahradil (Aliancia konzervatívcov a reformistov v Európe), Margrethe Vestagerová (Aliancia liberálov a demokratov pre Európu), Manfred Weber (Európska ľudová strana) a Frans Timmermans (Strana európskych socialistov).

Weber, ktorý je považovaný za favorita, predstavil svoju politickú platformu založenú na širokej solidarite a zodpovednosti s cieľom riešiť výzvy, ako sú nezamestnanosť mladých ľudí a migrácia. Kompromis by hľadal v otázkach medzinárodného obchodu a klimatických zmien, aby boli zohľadnené všetky dotknuté strany, čiže aj záujmy európskeho priemyslu. Weber chce uhlíkovo neutrálnu EÚ, ale radšej menej daní a regulácií a viac inovácií a investície do technológií šetrných k životnému prostrediu.

V otázkach životného prostredia však našiel hlavných oponentov v Timmermansovi a Kellerovej. Líder socialistov je podľa vlastných slov unavený z výhovoriek, že ambiciózne opatrenia v oblasti klimatických zmien ovplyvnia najviac znevýhodnených a budú mať dopad na pracovné miesta. "Najviac bude bolieť, ak neurobíme nič," povedal a pripomenul Weberovi, že nevládne environmentálne organizácie európskych ľudovcov nazývajú "dinosaurami" práve kvôli ich neochote prinášať rázne opatrenia. Timmermans naopak vyzval na zavedenie dane z kerozínu, ako aj dane z oxidu uhličitého pre veľké spoločnosti.

Kellerová zdôraznila, že Weberovi ľudovci sa systematicky bránia hlasovaniam o opatreniach proti zmenám klímy. Za jedno z možných riešení považuje zastavenie subvencií v agrosektore, ktoré podľa nej očividne škodia biodiverzite. Zahradil dodal, že EÚ si nesmie dávať nerealistické ciele, ale radšej poctivo plniť záväzky vyplývajúce z Parížskej klimatickej dohody.

V otázke zavedenia nových korporátnych daní a najmä digitálnej dane pre veľké nadnárodné spoločnosti bolo počuť najmä eurokomisárku pre hospodársku súťaž Vestagerovú, ktorej sa podarilo odhaliť podvodné schémy umožňujúce firmám Apple, Google či Amazon vyhnúť sa plateniu miliónov eur. Komisárka vyzvala na daňovú férovosť, na digitálne zdaňovanie, aj na zavedenie stropu pre daň z príjmov právnických osôb. Weber aj Timmermans súhlasia s návrhom digitálneho zdaňovania. Líder socialistov sa však vyslovil aj za zavedenie minimálnej mzdy v celej EÚ a za rovnaké platy medzi mužmi a ženami.

Kellerová zdôraznila, že v daňovej oblasti pre nikoho nemôžu existovať žiadne výnimky a miliardy získane na výbere daní treba investovať do vzdelávania, nemocníc a na boj proti zmenám klímy. Cué naznačil, že harmonizácia v EÚ by sa mala týkať aj daňovej oblasti, čo by pomohlo pri odstraňovaní sociálneho dumpingu.

Pri debatách o populizme Timmermans obvinil európske politické skupiny z toho, že nedokázali zastaviť svojich voličov pred príklonom k nacionalistickým a extrémistickým stranám. "Je to naša vina. Nepresvedčili sme ich, aby zostali s nami," uviedol Timmermans. Mnohí občania EÚ podľa neho uverili lacným sľubom, čo bol aj prípad brexitu, a teraz sú sklamaní a neistí.

Vestagerová uznala, že euroinštitúcie sa musia stať prístupnejšie pre bežných občanov, čo si vyžaduje aj iný spôsob komunikácie. Kellerová upozornila, že je na štandardných politických stranách, aký priestor dajú extrémistom a či budú s nimi spolupracovať.

Weber chce nájsť mechanizmus na ochranu hodnôt, na ktorých stojí EÚ a trestať tých, ktorí sa od nich odkláňajú. Zahradil a Cué naznačili, že odpoveďou na problémy Únie je "menej Európy" a viac decentralizácie. Cué za nárastom populizmu vidí aj trvanie na prísnej rozpočtovej a finančnej politike EÚ.