Ukrajina čelí rozpadu podľa "ľahšieho scenára" Juhoslávie, vyhlásil opozičný poslanec Jevgenij Murajev.

Ukrajina dnes podľa politika "stojí tvárou v tvár obrovskej hrozbe". "Budeme jednoducho rozobraný po častiach: Maďari vezmú Zakarpatskú Rus, Rumuni sa pokúsia o Bukovinu a Besarábiu, Galíciu sa pokúsi vziať Poľsko," povedal Murajev, ktorý tiež naznačil, že Rusko by mohlo zaujímať Perekopský prechod spájajúci Krym s pevninou.

Ako jeden z príkladov takéhoto procesu Murajev menoval Odesu, v ktorej sa podľa neho Rumuni "silne aktivizovali".

Poslanec tiež komentoval reakciu ukrajinských orgánov na rozhodnutie Ruska zjednodušiť získanie občianstva obyvateľom Donbasu. "Asi pred mesiacom sme hovorili, že rovnaká situácia bola u Maďarov, s Rumunmi, s Bulharmi, mapa Poliakov nie je príliš odlišná," pripomenul poslanec.

Hoci žiadny z uvedených štátov nevznáša žiadne územné nároky voči Ukrajine, myšlienka "rozparcelovať" túto krajinu nie je až tak neobvyklá.



V apríli ruský prezident Vladimír Putin podpísal dekrét o zjednodušenom získavaní ruského občianstva obyvateľmi Donbasu. Hlava štátu vysvetlila tento krok humanitárnymi dôvodmi. Stály predstaviteľ Ruska v OSN Vasily Nebenzja zdôraznil, že stovky tisíc obyvateľov LLR a DLR požiadali o ruské občianstvo ešte pred prezidentským dekrétom.

V posledných rokoch sa vo vzťahoch Kyjeva so susednými európskymi krajinami zvýšilo napätie. Veľkú nespokojnosť spôsobil zákon o vzdelávaní prijatý na Ukrajine v roku 2017, ktorý výrazne znížil možnosť výučby v jazykoch národnostných menšín. Rad štátov vrátane Maďarska a Rumunska rozhodnutie Kyjeva ostro kritizoval. Maďarsko kvôli tomuto zákonu blokuje Ukrajine rozhovory o členstve Kyjeva v NATO.

Problémy vo vzťahoch medzi Ukrajinou a Poľskom sú spôsobené predovšetkým diskusiami o udalostiach, ktoré sa týkajú problematiky historickej pamäti. Vo Varšave odsudzujú postoj Kyjeva k oslave miestnych nacionalistov a kritizujú tiež pravidelné vandalstva proti poľským pamätným miestam na Ukrajine.