Komentár Rafaela Rafaja: V priemere zarábame o 40% menej ako by sme si zaslúžili
10 | 05 | 2019 I Rafael Rafaj, riaditeľ Inštitútu národnej politiky
Pätnásť rokov členstva Slovenska v EÚ
Aké boli očakávania Slovákov s členstvom v Európskej únii? Aké sú výhody a nevýhody členstva a ako sa naplnili predpoklady o dobiehaní Západu v životnej úrovni a platoch? Na to si posvietili v Inštitúte národnej politiky (INP). Porovnávali sme výkonnosť ekonomiky Slovenska k priemeru v EÚ (77%) a následne pomer platov (brutto aj netto) tiež k priemeru v EÚ. Ak by platili ekonomické pravidlá, priama úmera a spravodlivý podiel pracujúcej sily na blahobyte a výkonnosti HDP, potom by Slováci mali v priemere zarábať nie 998 eur, ale až 1.653 eur, hovorí Rafael Rafaj, riaditeľ INP.
Brusel v duchu svojej ideologickej agendy má zatiaľ len plán na rodovú rovnosť platov medzi mužmi a ženami (18% rozdiel). Diskusia o rovnosti platov západných firiem pôsobiacich na východe, prípadne podľa ich ekonomickej výkonnosti či o priepastných rozdieloch v priemerných platoch medzi krajinami únie sa v orgánoch EÚ cudne mlčí. Poďme sa preto spolu pozrieť na porovnanie oveľa väčších rozdielov.
Príjmová spravodlivosť v nedohľadne
Ak Slovensko dosahuje 77% výkonnosti k priemeru EÚ, mali by Slováci spravodlivo mať priemernú mzdu tiež na úrovni 77% k európskemu priemeru. Ak hodnotíme 15 rokov členstva v únii a chceme zmerať dobiehanie, tento údaj by dokonca nemal byť prepočítaný k priemeru všetkých 28 štátov, ale len k „starej“ vyspelej sedemnástke. Teda ku krajinám, ktoré v čase prístupu Slovenska do EÚ (2004) tvorili priemer Porovnáme nielen hrubú (brutto), ale aj čistú (netto) mzdu.
Priemerná hrubá mzda celej dvadsaťosmičky (2018) bola 2.147 eur, starých členov (vyspelé krajiny) však až 2.860 eur. Slovenské údaje sú 980 eur (hrubý príjem), resp. 748 eur (čistý príjem). Ak Slovensko porovnáme s priemerom EÚ podľa výkonnosti ekonomiky, hrubá mzda dosahuje 45,6%, ale v porovnaní s pôvodnou sedemnástkou len 34,3%. V čistej mzde je európsky priemer 1.543 eur (28 krajín), ale priemer vyspelých západných štátov je už 2.053 eur. Pomer slovenskej čistej mzdy k dvadsaťosmičke je 48,5%, ale k vyspelých štátom iba 35,9%. Ak teda výkonnosť slovenskej ekonomiky dosahuje 77 percent priemeru Európskej únie (už piaty rok po sebe), potom podiel pracujúcich občanov na blahobyte a ekonomickej výkonnosti štátu nedosahuje ani len celoeurópske porovnanie podielu a pomeru výkonnosť/platy. Slovenskí pracujúci občania sú pri prerozdeľovaní ekonomickej výkonnosti ukrátení hrubej mzde o 665 eur a 612 eur „v čistom“.
Realita: Zaostávame a stagnujeme
Napriek hospodárskemu rastu a rekordne nízkej nezamestnanosti slovenské ekonomické dobiehanie vyspelej Európy už niekoľko rokov nepokračuje a v priemernej mzde stagnujeme na úrovni 37 - 40% oproti tomu, čo by sme mali vidieť na výplatných páskach podľa údajov ekonomickej výkonnosti k priemeru 28 krajín EÚ. Ak by sme Slovensko porovnávali len s vyspelými štátmi, rozdiely by boli ešte priepastnejšie. Za 15 rokov členstva v únii si síce priemerne nakúpime takmer dvojnásobok tovarov, ale realita a spravodlivosť k očakávaniam v najdôležitejšej ekonomicko-sociálnej a najmä príjmovej oblasti výrazne zaostávajú. Navyše väčšina nových domácností je zaťažená hypotékami a mnohé sú v dlhovej pasci. Tieto údaje a konštanty však málokto zahŕňa pri hodnotení plusov a mínusov z členstva v EÚ. Zlé až frustrujúce výsledky príjmovej nespravodlivosti na Slovensku len v rovine priemerných (štatistických) údajov však idú plne na vrub domácej a privatizačnej politiky, keď zo Slovenska odchádzajú v podobe dividend ročne do vyspelých štátov asi dve miliardy eur. Tieto porovnania ukazujú, že Slováci by sa mohli ambicióznejšie dožadovať zvýšenia platov vo všetkých tarifných triedach a sférach. Možno práve štát ako zamestnávateľ by mohol ísť príkladom a spustiť platovú revolúciu.
Viac TU
Zdieľať tento článok