V severokórejskom jadrovom konflikte je situácia momentálne vysoko napätá, napísal Die Welt.

Všetko je to kvôli chudobnému diplomatickému štábu Pchjongjangu a nedostatku komunikačných kanálov, čo bráni rozvoju rokovania, uviedol autor článku Torsten Krauel. Komunikácia medzi krajinami nie je žiaľ tak dobrá ako dialóg medzi ZSSR a USA počas studenej vojny.

Konflikt medzi severokórejským lídrom Kim Čong-unom a americkým prezidentom Donaldom Trumpom sa opäť vystupňoval, napísal Die Welt. V polovici apríla začala nová studená "vojna slov", kedy hlava Pchjongjangu stanovila ultimátum, požadujúc nové myšlienky z americkej strany, než jednostranné požiadavky, a sľúbila, že bude trpezlivá až do konca roka.

Vážnosť situácie vedie k dialógu, ale jak majú tieto dve krajiny medzi sebou rozumne komunikovať, keď nemajú dobre zavedené komunikačné kanály. Na schôdzkach sú stoličky prázdne a z druhého konca telefónnej linky je počuť len pípnutie. "Situácia je neistá," varoval nemecký novinár.

Kórejská strana sa sťažuje, že zaslanie jednoduchého odkazu Američanom je veľmi komplikované. Ale najmä počas rokovaní o udržaní vzťahov je dôležitá "intenzita a rozsah" komunikácie, potvrdzujú experti. Diplomatický personál Kima je veľmi malý. V roku 2011 prišiel k moci a do roku 2017 pôsobil ako politik, ktorý sa nezaujímal o vonkajšie otázky. Neprijímal zahraničných hostí a nikam nejazdil sám.



Následne začal prejavovať nebývalé aktivity na svetovej scéne. Počas desiatich mesiacov sa stretol štyrikrát s Ťin-pchingom, trikrát s juhokórejským prezidentom Munom Jae-Ying, dvakrát s Donaldom Trumpom a zároveň s hlavami Singapuru a Vietnamu. Koncom apríla dorazil do Vladivostoku vo svojom obrnenom vlaku, aby sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. A plánuje príchod do Pchjongjangu a stretnutie s japonským premiérom Šinzóm Abem.

Všetky tieto udalosti na svetovej scéne vyžadujú veľké diplomatické úsilie, poznamenal Krauel. Ak hovoríme o jadrovej diplomacii, tá vyžaduje neustály kontakt. Po summite v Hanoji sa však Pchjongjang a Washington prakticky neobrátili a pre rokovania tohto druhu je to smrteľné.

"Nedôverčiva severokórejská rodinná diktatúra" sa bráni podpore rokovania. Štáb dôverných Kimových osôb je jednoducho príliš malý na to, aby viedol dialóg, pretože na vybudovanie dôvery je potrebná kopa spoľahlivých vyjednávačov. Samozrejme existujú neoficiálne komunikačné kanály. Americkí veľvyslanci v Pekingu a OSN v New Yorku, rovnako ako bývalí vyjednávači zo Spojených štátov, komunikujú so severokórejskými diplomatmi. Podľa správ boli v uplynulých piatich rokoch v kontakte tajnej služby oboch krajín.

Severná Kórea však tieto kanály používa iba vtedy, keď chce niečo dosiahnuť, a nie budovať dôveru, tvrdí Krauel. A po summite v Hanoji nastalo ticho.

Na rozdiel od Pchjongjangu a Washingtonu bol úzky vzťah medzi Ruskom a Spojenými štátmi založený už v dvadsiatych rokoch 20. storočia. V týchto rokoch sovietsky vodca Jozef Stalin vyvinul ťažký priemysel krajiny s veľkou účasťou amerických spoločností. V 30. rokoch 20. storočia sa v Moskve objavilo americké veľvyslanectvo. Po roku 1945 viedli Sovietsky zväz a Amerika debaty v Bezpečnostnej rade OSN a v mnohých ďalších medzinárodných organizáciách. V prípade krízových situácií existovali špeciálne komunikačné kanály.

Ale v prípade Pchjongjangu nič také nie je. Neexistujú žiadne vojenské misie, žiadni americkí diplomati, investori a chodí tam málo turistov. Vďaka tomu je dialóg medzi oboma krajinami "veľmi nebezpečným podnikom". Niektorí pozorovatelia však dúfajú, že sa Kim a Trump dohodnú. Tak, ako sa to podarilo bývalému americkému prezidentovi Ronaldovi Reaganovi a generálnemu tajomníkovi ZSSR Michailovi Gorbačovovi po neúspešnom summite v Reykjaviku v roku 1986.